Streda 5.6.2019
Liturgické čítania na dnešný deň
Ježiš nerozmýšľa tak ako my. Myslíme si, že patríme sem na Zem, pretože sme sa tu narodili. Ale Ježiš si myslí, že sme ľudia žijúci na nepriateľskom území. Táto časť písma mi pripomína príbehy, ktoré som čítal ako chlapec. Celá Európa, okrem Británie, bola kedysi v zajatí fašizmu alebo komunizmu. Francúzsko bolo nepriateľské územie, ale nie každý bol premožený. Existoval Francúzsky Odboj. Títo ľudia žili v každodennom ohrození svojich životov, ale mali nádej, ktorá nemohla byť nikdy porazená. A nakoniec, s Božou milosťou a s veľkou pomocou mimo Francúzska, sa Odboj dožil víťazstva, v ktoré dúfal. A oslavoval celý Paríž a Francúzsko.
Tento svet patrí nášmu nepriateľovi a on nás nenávidí. Máme však aj nádej, ktorú nemožno nikdy poraziť. Ježiš požiadal Otca, aby nás chránil v jeho mene. Čo robí Otec? Cení si svoje deti a miluje ich. Každý dobrý Otec miluje a chráni svoje deti.
Ľudia zo sveta nás nemajú radi, pretože ich znervózňujeme. Prebúdzame „medveďa v ich pivnici“, keď vyžarujeme svetlo lásky do ich temných životov. Cítia sa previnilo alebo sa hanbia a tak chcú, aby sme mlčali. Ale Ježiš sa za nás modlil, keď bol na svete, aby sme boli v bezpečí a plní radosti. Prečo toľko radosti? Pretože vieme, že víťazstvo prichádza. V skutočnosti je už tu pre tých, ktorí ho vidia. Patríme do Kráľovstva lásky, ktoré nikdy neskončí. Nielen to, ale máme večný život, aby sme si ho užívali navždy. Ľudia vidia naše šťastie a našu lásku. Tých, ktorých Otec volá, priťahujeme. Iní sú žiarliví alebo zahanbení a my ich odpudzujeme. Ale Otec nás drží v bezpečí.
Ako nás udržuje v bezpečí? Pred čím nás zachraňuje? Je jasné, že nás nechráni pred fyzickým nepohodlím. Ježišovi a všetkým učeníkom sa stávali zlé fyzické okolnosti. Ani nič iné neočakávali. Vlastne im Ježiš povedal, že zažijú všetky druhy fyzických nepohodlí. On sám trpel fyzicky tak veľmi, ako je možné trpieť! Sme v bezpečí duchovne; v bezpečí pred dôsledkami života v nepriateľskom kráľovstve. Nikdy sa nestaneme jeho súčasťou. Nebudeme mať osud tých, ktorí tak robia. Nepôjdeme do pekla napriek všetkým našim vlastným nedostatkom, pretože veríme a dôverujeme Ježišovi. Máme krátke obdobie fyzického nepohodlia na Zemi, ale máme večnosť šťastia v Otcovej láske.
Takže toto je náš život Božích detí. Neočakávame ani nepotrebujeme chválu ľudí, ktorí sú vo svete. Ale vytrvalo milujeme, ctíme a rešpektujeme, dokonca aj tých, ktorí nás nemajú radi. Sme v bezpečí v mene nášho Otca, na Ježišovu žiadosť. A máme nádej, ktorá je silná a istá. Je to nádej, ktorú svet nikdy nemôže pochopiť ani dosiahnuť. Jednoducho vyžarujeme svetlo lásky do ich tmy a tí, ktorí sú priťahovaní Otcom k Ježišovi, vidia svetlo a sú priťahovaní k nám. A všetko čo robíme je, že prijímame lásku od Otca a zdieľame ju s tými, ktorých stretneme.
Nikdy som nemal kamarátov v škole, kým som nebol teenager. Bol som samotár. Bol som šťastný a cítil som sa bezpečne, keď som bol sám. Potom som mal dvoch priateľov, ale všetci sme boli „outsidermi“. Stretol som Vicki, ktorá bola ďalším „outsiderom“. Boli sme požehnaní deťmi a niekoľkými ďalšími „outsidermi“ ako priateľmi. Potom sme sa stali kresťanmi, pretože nás pritiahlo prijatie miestnej cirkvi. Patrili sme do malej komunity. Neskôr sme sa stali deťmi milujúceho Otca v nebi. A teraz máme viac priateľov, než môžeme zrátať. A tí žijú v niekoľkých európskych krajinách. Sme ako ľudia, ktorí chodia vo sne. Otec pre nás urobil viac, ako sme si kedy mohli žiadať alebo dokonca predstaviť. Vicki a ja oslavujeme ako Otec priťahuje svoje deti k Ježišovi a Ježiš im zjavuje Otca. A deti sa stávajú šťastnými, milujúcimi a pokojnými.
Ďakujem vám za to, že ste súčasťou tohto sna a súčasťou tej istej rodiny.
