Sám Šalamún napísal: „Nadovšetko stráž svoje srdce.“ Bolo to pravidlo, ktoré sa naučil od svojho otca Dávida. Keď však zostarol, začal počúvať hlas falošného náboženstva prostredníctvom mnohých cudzokrajných manželiek. Tu je lekcia pre nás všetkých. V každom ľudskom srdci prebieha boj; boj o pozornosť. Na jednej strane je Duch Svätý; na druhej strane je hlas ľudskej múdrosti a tradícií (v tomto prípade zastúpený falošným náboženstvom). Šalamún opovrhol Pánovou múdrosťou, a tak Pán stiahol svoju priazeň. Otec nikdy neprestane milovať svoje deti. Každý rodič však prestane dávať deťom dary, ktorými opovrhujú. Namiesto toho dá dary iným ľuďom, ktorí dary ocenia.
Ježiš sa pokúsil dať deťom Izraela dobré dary, ale mohol pomôcť iba tým, ktorí mu uverili. Keď odišiel do svojho rodného mesta (Marek 6, 4-6), nemohol urobiť veľa zázrakov kvôli nedostatku ich viery. Kde bol problém? Poznali ho a aj jeho rodinu, takže nemohli uveriť, že je taký výnimočný. Ich ľudská múdrosť im zabránila uveriť. Ježiš sa potom stretol s pohanskou ženou. Netvrdila, že je dieťa Izraela. Nepoznala Ježiša, ale verila v neho. V Ježišovom rodnom meste boli ľudia urazení, aj keď robil dobré veci. Ale táto pohanská žena verila, že Ježiš bude robiť dobré veci, aj keď ju urazil.
Vidíte ovocie viery? Verila v Ježišovu dobrotu, aj keď jej odmietol pomôcť. Dokonca aj keď ju nazval psom! Vedela však, že dokonca aj psy dostávajú od svojho pána dobré veci. A tak Ježiš mohol vykonať zázrak, o ktorý žiadala. Démon opustil jej dcéru. Prečo? Pretože matka bola Božou dcérou. Získala práva dieťaťa, pretože mala srdce dcéry. A démoni nemajú zákonné právo trápiť Božie deti.
Takže duchovná rodina nie je záležitosťou genetiky, ale stavom srdca. Toto sú skutočne dobré správy. Sme pohania, ako tá grécka žena, ale môžeme byť synmi a dcérami Boha Abraháma, Izáka a Jakuba. Démoni nemajú právo trápiť akékoľvek Božie dieťa. Podriaďte sa Bohu, vzoprite sa diablovi a ujde od vás (Jakub 4, 7) Táto myšlienka mi prináša pokoj a šťastie.
