Pred dvoma dňami sme sa pozreli na pokoj, ktorý dáva Ježiš a ktorý sa líši od pokoja, ktorý hľadá svet. Dnes vidíme, že Ježiš nám dáva svoju radosť, úplnú radosť. Vie, že čoskoro bude čeliť krížu, ale hovorí o radosti; radosti, ktorá presahuje okolnosti. Náš život má byť naplnený radosťou a prekypovať ňou. Pre mnohých z nás je však radosť prchavá alebo chýba. Ako teda prijmeme jeho radosť?
Všetko to začína Otcom, ktorý je láska a ktorý miluje Ježiša. Je ťažké pochopiť túto lásku. Slová z piesní ju opisujú ako „rozľahlú ako oceán“, „ohromujúcu, nikdy nekončiacu“, „nikdy nezlyhávajúcu, nikdy sa nevzdávajúcu a nikdy sa nevyčerpajúcu“. Biblia hovorí o okázalej láske (1 Ján 4:1) a večnej láske, ktorá sa obetuje pre dobro milovaného (Ján 3:16). A my sme tí milovaní. Je súcitná, starostlivá, jemná, no napriek tomu silná, nežná, vyššia a širšia, dlhšia a väčšia a hlbšia než čokoľvek, čo si dokážeme predstaviť: vyššia než Everest, hlbšia než Mariánska priekopa a tak ďalej. Zamyslite sa nad touto láskou. Ako to vidíte vy? Keď to robíme, začíname chápať túto úžasnú lásku, ktorú má Otec k Ježišovi. A Ježiš nás miluje rovnakou láskou. Wow.
Sme povolaní zostať v tejto láske. Tak ako je Ježiš viničom, tak aj my sme ratolesťami, ktoré sú s viničom úzko spojené. Keď zostaneme na mieste intimity, spojení s Ježišom, potom zostaneme v jeho láske. Zostávame v tejto láske dodržiavaním jeho príkazov. A príkaz je aj milovať sa navzájom, ako on miloval nás. Ježiš ide príkladom. Nikdy od nás nežiada viac, ako urobil sám. Kráča pred nami a s nami, aby nám ukázal cestu. A my vieme, kedy ho nasledujeme, pretože vtedy zažívame jeho radosť.
Čo je to teda za radosť? Je to hlboká vnútorná spokojnosť, dôvera a radosť srdca, ktorá pochádza z poznania Ježiša. Rick Warren definuje radosť ako „pevné uistenie, že Boh má kontrolu nad všetkými detailmi môjho života, tichá dôvera, že nakoniec všetko bude v poriadku, a odhodlaná voľba chváliť Boha v každej situácii. Rovnako ako pokoj, aj radosť je vnútorná a nezávislá od okolností. Vychádza z toho, čím sme, nie z toho, čo máme. Pochádza z toho, od koho sme, nie z toho, kde sme. Sme milovaní a sme Otcove deti, a keď prijmeme jeho lásku, naša radosť bude rásť.