V knihe Skutkov apoštolov Lukáš zaznamenal, že jeho posledné slová boli „… budete mi svedkami v Jeruzaleme i v celej Judei aj v Samárii a až po samý kraj zeme.“ Potom vystúpil a oblak im ho vzal spred očí.

Neprekvapuje ma, že dvaja svedkovia si pamätali tú istú udalosť odlišne. Matúš si bezpochyby pamätal, že Ježiš s ním bude vždy, pretože to potreboval vedieť. A Lukáš si pamätal úlohu, ktorú mu Ježiš dal, pretože to bolo pre neho najdôležitejšie. Čo ma udivuje je to, že Ježiš hovorí: „Budem s vami až do skončenia sveta“ a okamžite ich opustí. Aký môže mať toto zmysel? Takto to chápem ja. Keď Duch Svätý prichádza k učeníkom na Turíce; je to duch Ježiša aj Otca. (Vychádza od Otca i Syna.) A pretože prichádza a žije v učeníkoch, Ježiš aj Otec môžu povedať, že budú s nimi až do skončenia sveta.

Čo je koniec sveta? Myslím, že učeníci to zistili, keď sa pýtali: „Pane, obnovíš teraz kráľovstvo Izraela?“ A Ježiš povedal, že im nebude oznámené, kedy sa to stane. Ježiš však súhlasil, že sa to jedného dňa stane. To bude koniec kráľovstva tohto sveta a začiatok nebeského kráľovstva. Pre každého z nás sa to stane v inom čase. Keď prídeme k viere, sme mŕtvi svetu, ale žijeme v nebeskom kráľovstve. Možno preto Ježiš povedal, že im nemôže povedať, kedy sa to stane.

Čo to znamená pre vás a pre mňa? Máme Ducha Svätého, a preto máme v sebe Ježiša aj Otca. A už sme v nebeskom kráľovstve. Jedného dňa sa svet skončí, ale nebeské kráľovstvo zostane a my v ňom budeme žiť večne. Mnoho našich priateľov a príbuzných je ešte stále vo svete. Duch Svätý nás však môže viesť v našich interakciách s neveriacimi. Potom ich môžu zmeniť slová, ktoré nám boli dané, aby sme povedali. Takže vedenie Ducha Svätého je veľmi dôležité a my sa môžeme naučiť rozoznávať to, čo nám Duch hovorí prostredníctvom našich vlastných myšlienok, predstavivosti, pocitov a skúseností.