Už pár dní meditujem nad jedným problémom. Čím to je, že niektorí ľudia majú pocit, že ich modlitby sú vyslyšané, zatiaľ čo iní tento pocit nikdy nemali a ani neočakávajú odpoveď? Inými slovami, prečo majú niektorí ľudia vzťah s Bohom na základe rozhovorov (ako napríklad Ján, ktorý sa veľa rozprával s Ježišom), ale iní majú vzťah založený na jednosmernej modlitbe alebo tichu. Niekto, mne veľmi blízky, bol kedysi veľmi nadšeným kresťanom, ale vášeň v tichu vyprchala. Je to teda pre túto osobu a pre mnohých ďalších veľmi dôležitá otázka.
Ak chcete niečo vedieť, opýtajte sa odborníka. Ján bol odborníkom na komunikáciu s Ježišom. Cítil sa Ježišom obzvlášť milovaný, a bol mu fyzicky bližšie ako ostatní. Niet pochýb o tom, že sa často rozprávali. Ján bol s Ježišovými myšlienkami a slovami spojený tak úzko, ako to len bolo možné. Tak som si pomyslel, že sa pozriem, čo na túto tému hovorí Ján.
„Dostaneme od neho všetko, o čo len budeme prosiť, lebo zachovávame jeho prikázania a robíme, čo sa jemu páči. A toto je jeho prikázanie: aby sme verili v meno jeho Syna, Ježiša Krista, a milovali jeden druhého, ako nám prikázal.”
Ježiš nám hovorí, aby sme sa modlili priamo k Otcovi. Nie je nič zlé na tom, keď sa modlíme k Ježišovi, alebo prosíme o modlitby svätých. Poukazujem iba na to, že ak chceme vzťah k Bohu ako otcovi, ktorý dáva, potom naše modlitby k nemu musia byť modlitbami prijímajúceho dieťaťa. A deti často očakávajú od svojich otcov dobré dary. Prijímame od Otca, keď veríme v meno jeho Syna (nie príliš ťažké) a milujeme sa navzájom, ako nám prikázal (oveľa ťažšie). Nie sú tu žiadne ďalšie podmienky. Čo to však znamená v praxi? Ako vždy je to srdcová záležitosť. Jediným spôsobom, ako môžeme dodržať jeho príkazy a robiť to, čo sa mu páči, je transformácia nášho srdca. Musíme mať rovnaké hodnoty, priority, pocity a presvedčenia, aké má Ježiš; a to je práca Ducha Svätého, ktorý v nás pôsobí. Ak Duch Svätý ešte nedokončil svoje dielo, nebudeme mať túžbu dodržiavať jeho príkazy alebo robiť to, čo sa mu páči. Ak to bude tak, nebudeme sa modliť o veci, ktoré budujú vzťahy (zväčšujú lásku). Možno sa budeme modliť o veci, ktoré pre nás vôbec nebudú dobré. Čo má teda Otec robiť s takýmito modlitbami? Ak ich vyslyší, možno nám ublíži, alebo nebudeme rásť v láske, takže to neurobí, pretože to nie je láska. Ak nám povie, že nevyhovie našej žiadosti, zatvrdíme svoje srdcia voči nemu, čo poškodí náš vzťah, takže neurobí ani to. Jedinou alternatívou je teda ticho. Keď plne dôverujeme jeho mlčaniu, vieme, že sme podali nesprávnu žiadosť, alebo vieme, že sme podali žiadosť v nesprávnom čase. Preto sme nedostali odpoveď na našu modlitbu.
Táto perspektíva je dobrá. Prečo? Pretože ak nemôžeme vnímať žiadnu odpoveď na našu modlitbu, môžeme si položiť inú otázku. Môžeme sa spýtať, ako môžeme zlepšiť kvalitu toho či onoho vzťahu v tej či onej situácii. A pretože kladením tejto otázky poslúchame jeho príkaz, dá nám myšlienky, obrazy, slovo z písma alebo okolnosti, ktoré nás povedú. A ak ich uvedieme do praxe, vyrastieme viac do podoby Ježiša a budeme sa v budúcnosti pravdepodobne lepšie modliť. Táto perspektíva premieňa naše sklamanie na cestu duchovného rastu.
Túto modlitbu by ste mohli praktizovať tento nový rok. Najlepší dar, ktorý môžete dať, je uzdravenie zlého alebo narušeného vzťahu. Potom budú dary fyzických vecí motivované skôr láskou než povinnosťou a nebeské kráľovstvo bude medzi nami.
