Ježiš reprezentoval svojho Otca umývaním nôh svojich učeníkov. Robil viac, ako len vydanie správy alebo poslúchnutie rozkazu. Bol veľvyslancom a budoval vzťah medzi svojím Otcom a učeníkmi. A prezrádza nám tajomstvo šťastia. „Blahoslavení ste, ak to robíte.“ Toto je iná perspektíva. Najdôležitejšie nie je to, čo robíme; najdôležitejší je motív nášho srdca. Cieľom každej činnosti Božieho dieťaťa je, aby sa budovali vzťahy s Otcom. Niekedy je to náš vzťah; inokedy je to vzťah iných ľudí k Otcovi. 

Pri písaní tejto úvahy je mojou nádejou a modlitbou, aby ste vy, milí čitatelia, mali lepší vzťah s naším Otcom. A viac ako to; aby ste vo svojich vzťahoch urobili to isté. Láska je vysoko infekčná. Akonáhle je prijatá, zmení človeka, ktorý ju prijíma, rastie v ňom a šíri sa k tým, ktorých stretne. Prenášanie vírusu nevyžaduje žiadne úsilie. Nepotrebujete žiadne úsilie, aby ste odovzdali lásku vo svojom srdci.

Nedávno som čítala pasáž o tom, ako Ježiš umýval nohy učeníkom. Predstavovala som si tú scénu. Umýval mi nohy. Dotkla sa ma jeho citlivosť, keď mi jemne držal nohu. Dotkol sa ma jeho pohľad lásky, keď sa na mňa pozrel. Bol to intímny okamih lásky. Možno si aj vy viete predstaviť, že Ježiš prichádza umývať nohy vám.