Príbeh ranej cirkvi je úchvatný. Evanjelium sa šírilo ako požiar, najskôr medzi Židmi a potom medzi pohanmi. Neexistovala reklama, neboli tam žiadne médiá, neexistovala kresťanská teológia ani publikácie akéhokoľvek druhu. Bolo tam len hovorené slovo osobného svedectva a to stačilo. Platilo to vtedy a platí to aj teraz. Niektorí ľudia sú náchylní posolstvo prijať, zatiaľ čo iní ho odmietajú. Alebo, ako povedal Ježiš: „Moje ovce počujú môj hlas.“ My sme Ježišove „ovečky“ – nie preto, že by sme boli lepší ako ostatní, ale preto, že sme boli vyvolení a tiež preto, že sme boli ovplyvnení inými „ovečkami“. Rozhodli sme sa odpovedať na svedectvo iných kresťanov správnym spôsobom. Každý skutočný vzťah lásky spočíva v tom, že si ľudia navzájom vyberú jeden druhého nie pre svoj vlastný prospech, ale kvôli túžbe požehnať toho druhého. Otec si nás vyberá, dáva nás Ježišovi a čaká na našu odpoveď. Vybral si si aj ty jeho?
V čítaní zo Skutkov apoštolov sa posolstvo „neoficiálne“ šíri od židovskej komunity k pohanom. Preto Barnabáša vyslali, aby skontroloval, či je ohlasované posolstvo pravé. Zažil tam duchovnú atmosféru Božej milosti a Duch Svätý v ňom potvrdil, že Božia milosť je určená pohanom rovnako ako Židom.
Vidíme tu jednu dôležitú zásadu. Mnohí ľudia túžia po kresťanskej službe a niekedy začnú konať aj bez oficiálneho požehnania od cirkvi. V určitom okamihu sa však nová služba musí podriadiť duchovnej autorite, alebo musí skončiť. My máme dôverovať cirkvi, že je taká, ako Barnabáš – t.j., dobrí ľudia naplnení Duchom Svätým a vierou. Takto môžeme dôverovať jej rozhodnutiam, či sa nám páčia, alebo nie. Môžeme tiež veriť princípu apoštolskej postupnosti. Ak tak neurobíme, nemáme vzťah, v ktorom si obe strany vzájomne vyberajú jedna druhú. A ak v takomto vzťahu nežijeme, ako môže láska rásť? A ak láska nerastie, kto uverí nášmu posolstvu?
Ježiša vyzvali, aby vyhlásil, či je Mesiáš. Bola to záludná otázka. Ak by vyhlásil, že je Mesiáš, niektorí ľudia by ho obvinili z rúhania. Ak by povedal, že nie, bol by klamár. Čo mal teda urobiť? Povedal, že jeho ovečky sa mu podriaďujú. Bol pre ne Mesiášom, ktorý im dáva večný život. V očiach iných ľudí však nebol ich Mesiášom a nemal pre nich nič. Inými slovami, jeho služba nebola založená na autorite, ale na slobodnej voľbe. Pastier sa rozhodne chrániť svoje ovce a ovce sa rozhodnú nasledovať ho.
Dnes sa môžeš slobodne rozhodnúť. Podriadiš všetky svoje duchovné činnosti autorite Ducha Svätého? Rozhodneš sa podriadiť duchovnému vedeniu? Rozhodneš sa byť synom alebo dcérou niekomu s duchovnou autoritou? Ak tak urobíš, tvoje posolstvo bude prijímané dobre. Prečo? Pretože si „ovečkou“ a ako vie každý, kto niekedy počul stádo oviec v čase kŕmenia, ovce rady počúvajú iné ovce, rady sa kŕmia a rady idú za pastierom.