Utorok 11.5.2021
Liturgické čítania na dnešný deň
V dnešnom evanjeliu vnímam spoluprácu všetkých troch osôb sv. Trojice. Nik nemôže prísť k Ježišovi, ak ho nepritiahne Otec (Jn 6,44). Duch Svätý pôsobí, aby nás usvedčil z našich hriechov a z Ježišovej spravodlivosti. Keď Ježiš kráčal po tejto Zemi, náboženskí vodcovia ho obvinili z rúhania. Boli presvedčení, že je podvodník, a tak ho ukrižovali. Ježiš vedel, že sa to udeje a že je nutné, aby sa to stalo. Keby bol podvodníkom, nebol by vzkriesený. Svedectvo množstva ľudí o jeho zmŕtvychvstaní a ubezpečenie Ducha Svätého nás však vedú k rozpoznaniu Ježiša ako nášho Spasiteľa. Hrešíme, ale nie sme odsúdení, pretože on je spravodlivý. Pre princa tohto sveta, diabla, však nastane čas odsúdenia. Prichádzame z hriešneho miesta, kde v Ježiša neveríme, na miesto milosti a milosrdenstva, kde sme oblečení v jeho spravodlivosti. Na tomto mieste vládca tohto sveta nemá nad nami žiadnu moc a nemusíme sa báť súdu. Boží súd nad nami hovorí, že sme vzácni – natoľko vzácni, že Ježiš sa rozhodol za nás zomrieť. Akonáhle prijmeme Ježiša, on nás nasmeruje späť na svojho Otca ako na nášho Otca. Sme vítaní v jeho rodine. Sme vyvolení, patríme tam a už nie sme sami. Poznáš Ježiša ako svojho priateľa a brata, Ducha Svätého ako tešiteľa a sprievodcu a Boha ako svojho Otca? Nech z nich poznáš ktoréhokoľvek, každý z nich ťa chce zoznámiť s ostatnými členmi rodiny. Porozprávaj sa s nimi, otvor im svoje srdce a vstúp do rodiny.
Učeníci ničomu z tohto nerozumeli. Začínali si uvedomovať, že Ježiš ich opustí, zomrie, a tak boli plní smútku. Pripomína mi to situáciu, keď zomrel Lazár, a Mária a Marta povedali Ježišovi: „Keby si tu bol…“ Ježiš však svoju návštevu sestier odkladal tak dlho, že Lazár medzitým zomrel. Mária a Marta boli plné smútku. Ježiš na každú situáciu reagoval uistením, že to, čo sa stalo, bolo nevyhnutné a to najlepšie. Mária a Marta sa stali svedkami vzkriesenia Lazára z mŕtvych. Učeníci prijali Ducha Svätého ako svojho tešiteľa a sprievodcu.
Keď čelíme zložitým okolnostiam, možno sme tiež plní smútku. Môžeme sa však spoľahnúť, že Ježiš z našich okolností vyťaží dobro. Môžeme dokonca veriť, že to, čo sa stalo, je pre nás lepšie. Toto si však vyžaduje veľkú vieru. Po smrti nášho prvého dieťaťa nám bolo ťažké uveriť, že z toho môže vzísť niečo dobré. Keď sa však obzriem späť, vidím dobro, ktoré nasledovalo. Dúfam, že zistíš to isté.
|
|