Koľkí z nás, hoci sme Božími deťmi, majú takéto silné sebavedomie? Toto je však pravda o každom z nás: Pán nás od narodenia povolal, aby sme boli jeho deťmi – sme vyvolení. A od lona našich matiek každému z nás On, sám Boh Otec, dal meno „syn“ alebo „dcéra“. Sebavedomie je veľmi dôležitá vec, no len málo ľudí si to uvedomuje, alebo o tom premýšľa. Niekto ma kedysi naučil, že na to, ako pristupujeme k životu, vplývajú dve hlavné veci. Prvou je to, čo veríme o Bohu. Druhou je to, čo veríme o sebe. Mnohé náboženské debaty sa zameriavajú na to, čo veríme o Bohu, málokto sa však venuje tomu, čo veríme o sebe samých. Na toto opomenutie nás upozorňuje prorok Izaiáš.

Sme vyvolení a pomenovaní samotným Bohom Otcom. To však nie je všetko. Je tiež štedrým Bohom, ktorý svojich vyvolených vyzbrojuje na každé dobré dielo. Sme mocní, ale zároveň skrytí. Sme mocní ako ostrý meč, no skrytí v Jeho tieni. Slová, ktoré nám dáva hovoriť, premenia ľudí okolo nás, pretože Jeho slová vždy splnia svoj účel. Napriek tomu sme skrytí, pretože naši poslucháči si neuvedomujú, že Boh ich ovplyvňuje (ukazuje svoju slávu) cez nás. Sme účinní, ale neviditeľní. Ako Ježiš raz povedal, sme „ako kvas alebo ako soľ“. Nikto nevidí, že v chlebe pôsobí soľ alebo kvas, ale tieto spôsobia zmenu v celom bochníku. Potrebujeme sebavedomie veľvyslancov. Keď hovoríme Jeho slová, konáme s Jeho autoritou. Veľvyslancovi však nikto nevenuje pozornosť – rozhodujúce je to, čo kráľ kázal veľvyslancovi povedať.
K našej úlohe veľvyslancov patrí ešte viac, než sebavedomie a útecha. Hoci si môžeme myslieť, že sme sa namáhali márne, Boh nás utešuje a odmeňuje. Inými slovami, tam, kde je fyzická strata, prichádza duchovný zisk. Keď sme my slabí, on je silný. Je to veľká záhada, ale funguje to ako protijed na emocionálny jed sklamania. Ilustruje to jedna krátka básnička, ktorá sa mi veľmi páči: „Sklamanie? Jeho pozvanie!“ (Pozn. prekladateľa: Voľne preložené z ang. originálu: „Disappointment? His appointment!“ Zmena jedného písmena mení význam slova „sklamanie“ na „jeho ustanovenie“ alebo „jeho poverenie“.) Zmena jedného písmena v slove ilustruje, ako zmarenie môjho zámeru môže znamenať Božiu dokonalú vôľu pre mňa.

Sme nielen vyvolení, vystrojení a chránení pred sklamaním, ale ešte viac! Bolo by príliš málo, keby sme boli určení len na splnenie nejakých úloh, ako sluhovia. Nie! „Ustanovím ťa za svetlo pohanom!“‘ Boh dáva zmysel, alebo účel našim životom. Iní budú priťahovaní ku nám a my uvidíme, ako sa ich životy premenia a vypočujeme si ich svedectvá. Budeme mať život v hojnosti, plný duchovnej dobroty, pretože to je Otcova vôľa pre všetky jeho deti.

Premieňa toto čítanie z Izaiáša, ktoré sa vzťahuje na teba osobne, tvoje sebavedomie? Ak áno, tvoja budúcnosť sa práve vylepšila. Buď požehnaný!