Všetkých ľudí na svete je možné rozdeliť do dvoch skupín. Jedna skupina je veľmi veľká, zatiaľ čo druhá je malá. Veľká skupina kráča po cestách sveta. Nemá večný duchovný život. Keď títo ľudia zomrú, už nebudú. Malá skupina, vrátane teba a mňa, vlastní duchovné poklady, ako je večný život.

Spomenuté dve skupiny sa líšia v štyroch ohľadoch: Po prvé, v dávaní a prijímaní. Po druhé, v tom, čo robia. Po tretie, vo svojich cieľoch. Po štvrté, vo svojom duchovnom živote. Toto Ježišovo učenie je veľmi užitočné, pretože nás vedie na našej ceste zo Zeme do Neba.

Dávanie a prijímanie. Svet rád dáva a prijíma veci, ktoré uspokojujú rôzne chúťky. Napríklad, Vianoce sa stali sviatkom dávania a prijímania najrôznejších vecí, z ktorých väčšina sa vyhodí alebo spotrebuje vo veľmi krátkom čase. Božie deti sa tešia z dávania a prijímania duchovných darov, akými sú viera, nádej a láska. Tieto dary nie sú len dočasnými útechami, ale ponúkajú večnú útechu tým, ktorí ich príjmu. Komu by si dnes chcel dať darček? Aký darček by si dnes chcel dostať? Je tu však jeden problém. Nemôžeš darovať duchovný dar osobe, ktorá nemá duchovný zrak. Nebude si ho vážiť, nedokáže ho použiť a môže sa stať, že bude požadovať viac, kým sa ty sám neocitneš v núdzi. Ježiš nám pripomína, že nemáme dávať sväté dary nehodným ľuďom.

Čo ľudia robia? Ľudia vo svete sa pokúšajú vyzdvihnúť seba samých, a to často tým, že druhých ponížia. Keď sa na to pozrieme nebeským pohľadom, je táto činnosť úplne zbytočná. Akákoľvek výhoda je len dočasná a nakoniec aj tak každý ostane porazený. Je to ako bežať preteky, ktoré sú také dlhé, že ich nikto nedokáže dokončiť, no napriek tomu sa každý športovec neustále snaží dostať pred ostatných. Nakoniec nevyhrá nikto. Naproti tomu, Božie deti chcú druhých pozdvihnúť, hoci ich to samých niečo stojí. Prečo? Pretože to, čo robia, je to isté, čo pre nich urobil Ježiš. Ježiš radšej dáva, než dostáva. A pri dávaní duchovných darov nekonzumujeme, ale budujeme – svoje vlastné poklady v nebi. Ty a ja už sme vyzdvihnutí – vďaka Ježišovi. Poznáš niekoho, kto potrebuje povzbudenie, kto potrebuje prijať túto sebaobetujúcu lásku? Môžeš byť ty tou osobou, ktorá by ho mohla pozdvihnúť?

Čo je cieľom života? Svetskí ľudia túžia po bohatstve, moci a úspechu. Takmer všetci majú tento cieľ. Je však logické, že ak niekto zbohatne, niekto iný schudobnie. Ak niekto získa moc, niekto iný riskuje, že bude ovládaný. A ak niekto uspeje, provokuje tých, ktorí opakovane zlyhávajú. Smutné na tom je to, že bohatstvo, moc a úspech neprinášajú pokoj ani šťastie. Možno na chvíľu, ale tá čoskoro uplynie. Cieľom Božích detí je nasledovať cestu, ktorú nám ukázal Ježiš. Predovšetkým chceme mať s Otcom rovnaký vzťah, aký mal Ježiš. A ak to dosiahneme, prijmeme večné duchovné požehnania, akými sú láska, radosť, pokoj a trpezlivosť. Táto cesta je veľmi úzka – má šírku jedného muža. Nik nepríde k Otcovi, iba cez Ježiša. Aký je tvoj dnešný cieľ? Ak by si dnes mohol dosiahnuť jednu vec, čo by to bolo?

Duchovný život. Svetskí ľudia, ak vôbec majú nejaký duchovný život, nasledujú ducha, ktorý neprináša láskyplné vzťahy. Pre mnohých takýchto ľudí je absencia duševného hluku vo chvíli tichej reflexie považovaná za duchovný zážitok. To je však len osobná skúsenosť. Božie deti majú duchovný život vo vzťahu s Bohom. V každom vzťahu majú túžby a ciele obe strany, nejde teda o čisto osobnú skúsenosť. Byť vo vzťahu je spoločná skúsenosť. A čím viac láska vo vzťahu rastie, tým lepšie pre obe strany. Ak by si sa práve teraz zastavil a modlil, aký by bol tvoj zážitok? Ako môžeš budovať svoj vzťah s Bohom? (Tip: Myslíš si, že vďačnosť a dôvera sú kľúčové zložky každého hlbokého a bezpečného vzťahu?) Za čo môžeš ďakovať? Ak ešte nie je za čo, môžeš celú situáciu zveriť Otcovi?

Každý jeden deň je pre Božie dieťa príležitosťou budovať svoj vzťah s Otcom. A dnes nám Ježiš prezradil, ako na to.