Na prvý pohľad je dnešná stať o prirodzenej spravodlivosti. Ak si bol požehnaný – napríklad odpustením – aj ty žehnaj ostatným. Ak to neurobíš,  potom ten, kto ťa požehnal, môže svoje požehnanie odvolať.  Veľa ľudí v dnešnom príbehu nevidí nič viac, než toto. Vnímajú ho ako pokyn odpúšťať druhým, pretože aj nám bolo odpustené. Inak nám nabudúce nemusí byť odpustené.

Ježiš však do fyzického príbehu vždy ukrýva duchovné posolstvo. Je tam skryté pre tých, ktorí hľadia duchovne, ako povzbudenie alebo odmena za to, že kráčajú po správnej ceste. Dnešné duchovné posolstvo sa týka emocionálnej, mentálnej alebo duchovnej bolesti a spôsobu, ako jej predísť. Táto bolesť je prirovnaná k mučeniu vo väzení. Posolstvo nám nie je adresované ako zlému sluhovi, ale ako jeho pánovi. Len takto to dáva zmysel, keďže sme predurčení niesť duchovnú autoritu. Čo teda Ježiš hovorí?

Všimnite si pána. Odpustil svojmu sluhovi dlh, ale keď sa následne dopočul o jeho nežiaducom správaní, svoje rozhodnutie odvolal. Ukázalo sa, že pán neodpustil zo srdca. Inak povedané, nebolo pre neho prirodzené neustále odpúšťať. Keď si vypočul zlú správu od ostatných pohoršených sluhov, chcel učiniť zadosť spravodlivosti a zlého sluhu uväznil. Aký však bol výsledný emocionálny stav všetkých dotknutých? Pán nebol šťastný, pretože jeho dobrota bola považovaná za samozrejmosť. Sluha nebol šťastný, pretože bol uväznený a ani ostatní sluhovia neboli šťastní, pretože sa pohoršovali na zlom sluhovi. Šťastný teda nebol nikto. Čo by sa však stalo, keby pán zlému sluhovi znova odpustil, keď sa dopočul o jeho nevhodnej reakcii? Pán by bol pokojný, sluha by bol dvojnásobne požehnaný a ostatní sluhovia by sa cítili šťastní, že majú takého milosrdného pána. Všetci by boli šťastnejší.

Ak teda niekomu zo srdca odpustíme a on zareaguje nevhodne, môžeme mu opätovne odpustiť jeho zlú reakciu. Toto je Ježišovo tajné posolstvo, ako sa vyhnúť emocionálnej, mentálnej alebo duchovnej bolesti. Odpusti znovu, choď ďalej a buď slobodný.