Veriaci, ktorí sa kedysi stretli v Jeruzaleme, sa rozutekali v dôsledku prenasledovania, ktoré sa začalo ukameňovaním Štefana. Niektorí odišli do Fenície na pobreží Stredozemného mora, západne od Izraela. Iní odplávali ďalej na Cyprus. A ďalší odišli na sever od Jeruzalema, ďaleko za Galileu, do sýrskej Antiochie. Inými slovami, kamkoľvek mimo dosahu chrámovej stráže. A keď sa dostali kam chceli, hovorili Židom o Ježišovi. Boh nespôsobil prenasledovanie veriacich, ale použil ho na šírenie Božieho slova ďaleko za hranice Izraela. Tento dobrý dôsledok bol pravým opakom toho, čo plánovali jeruzalemské autority.

V dnešnom čítaní nachádzame aj ďalší nezamýšľaný následok. Kto začal veľké prenasledovanie veriacich? Nik iný ako Šavol z Tarzu. Šavol bol najväčším nepriateľom novej cirkvi, ale Boh sa rozhodol, že ho použije na rozvoj práve tej cirkvi, ktorú prenasledoval. Nebolo to v pláne nikoho z ľudí, no bolo to v Božom pláne. Veriaci, ktorí utiekli do Antiochie, založili v tomto meste novú a rýchlo rastúcu cirkev. Jej členmi neboli Židia, ale pohania. Barnabáš bol poslaný, aby si to tam obzrel a našiel tam skutočnú vieru. Koho mohol Barnabáš nájsť v Sýrii, kto by mohol posilniť a povzbudiť miestnu cirkev? Šavla z Tarzu, ktorý sa sám stal veriacim. Barnabáš išiel do Tarzu, aby ho našiel a priviedol do Antiochie. A Šavol po celý rok vyučoval veľké množstvo ľudí. Božím plánom bolo použiť najväčšieho nepriateľa cirkvi na to, aby sa cirkev rozrástla nielen medzi Židmi, ale aj medzi pohanmi. Teda, medzi všetkými.

Keď si najbližšie uvedomíš úplne nezamýšľané, ale dobré následky, teš sa! Môžeš o týchto následkoch uvažovať a dozvedieť sa viac o Božom pláne. Koniec koncov, Duch Svätý ti tieto nezamýšľané následky zjavil z nejakého dôvodu. A všetko poznanie nás môže viesť buď k Bohu, alebo preč od neho. Závisí to od toho, čo sa s týmto poznaním rozhodneme urobiť. Modli sa teda k Otcovi, aby ti ukázal, ako toto novonadobudnuté poznanie môže požehnať teba alebo ostatných.