Ježišova matka a bratia boli vonku a chceli ho vidieť. Ježiš prehovoril k svojim učeníkom a položil otázku: „Kto je moja matka a moji bratia?“ (Kto je moja rodina?) Pohliadol na okruh svojich učeníkov a povedal: „Hľa, moja matka a moji bratia.“ (Vy ste moja rodina.) Pre Ježiša nebola rodina pokrvnou záležitosťou, ale duchovnou. Ak majú ľudia toho istého Otca v nebi, sú to bratia. Ak majú ľudia rovnakého ducha múdrosti a rovnakého tešiteľa (Ducha Svätého), môžu byť aj ako matky!

Ježiš neodmietal svoju pokrvnú rodinu. Jeho matka ho milovala viac ako ktokoľvek iný, a ako prvá v neho uverila. Bola súčasťou jeho duchovnej rodiny. Či jeho bratia v neho verili, to neviem, ale ak áno, boli tiež jeho duchovnou rodinou. Ježiš bol skôr inkluzívny ako exkluzívny. Týmto spôsobom vyriešil každú možnú nejednotu.

Vicki a ja si vážime a ctíme celú rodinu nášho Otca. Cítime blízke spojenie sŕdc s mnohými ľuďmi v našej duchovnej rodine a zároveň cítime nezmenenú lásku k našej pokrvnej rodine. V našich srdciach nie je žiadne rozdelenie. Rodina, ktorá sa spolu modlí, spolu zostáva. A čo keď sa rodina nemodlí, no napriek tomu zostáva spolu? Potom sa v plnosti času všetko dobre skončí, pretože kde je láska, tam je Boh. Jednota a pokoj nech sú s vami všetkými!