Ježiš uznal, že život je ťažký a že budeme mať problémy. Ako teda reagovať na ťažkosti? Tento svet problémy rieši tak, že hľadá spôsob, ako sa voči nim otupiť, prípadne sa od bolesti odreagovať. Ľudia skúšajú všetko možné. Preto ich toľko trpí drogovou, alkoholovou alebo inou závislosťou. Preto toľkí nakupujú, prejedajú sa, alebo trávia všetok svoj čas na sociálnych sieťach. Preto sa niektorí ľudia uchyľujú k sebapoškodzovaniu. Bolesť v sebe môžete udupať, ale ona tam stále je a raz vyjde von. Možno poznáte ďalšie myseľ otupujúce činnosti, ktoré majú pomôcť pri bolesti. Problém je v tom, že nefungujú.

Pomerne dlho som si kládla otázku: „Som otupená, alebo mám pokoj?“ Ježiš sľubuje pokoj, ale ja som si nebola istá, či kráčam v pokoji. Teraz už viem, že som v pokoji. Pokoj je pocit spokojnosti, nech sú okolnosti akékoľvek. Hoci v daných okolnostiach nedáva zmysel, je tam a umožňuje vám situáciu zvládnuť.

Čítala som článok jednej pani, ktorej dcéra bola závislá na heroíne. Uprostred týchto zložitých okolností, jediné, čo mohla robiť, bolo modliť sa: „Bože, pomôž!“ Prekvapil ju pokoj, ktorý prišiel. Jej okolnosti sa nezmenili, ale zmenilo sa jej myslenie a pocity.

(Link na článok: https://www.radiant.nyc/blog/peace-or-numb)

Keď teda čelíme zložitým okolnostiam, nedokážeme mať pod kontrolou svoje pocity a v našich myšlienkach vládne zmätok, je čas modliť sa a hľadať Božiu nadprirodzenú pomoc. Pokoj niekedy príde okamžite, ako v spomenutom príbehu. Môže byť užitočné zapísať si emócie, pocity, myšlienky a reakcie (napr. „chcem utekať“ alebo „udieram do niekoho alebo do niečoho“). Pri spracovávaní všetkých týchto vecí niekedy narazíme na základné presvedčenie, ktoré nie je Božou pravdou. Napríklad: „Môžem sa vyrovnať so svojimi problémami tým, že ich popriem.“ Keď rozpoznáme takéto nesprávne presvedčenie, môžeme sa Ježiša opýtať, aká je jeho pravda a táto pravda nám prinesie pokoj.