Peter skutočne kráčal po vode. Zažíval zázrak. Keď sa však prestal pozerať na Ježiša a začal si všímať silu vetra, vydesil sa. Ako jeho strach narastal, jeho viera sa zmenšovala, až kým sa zázrak nepominul. O chvíľu už volal k Ježišovi, aby ho zachránil. Keby sa bol zameral na Ježiša, naďalej by žil v zázraku. Kráčal by po vode k Ježišovi, chytil by ho za ruku, a tak mohli spolu zdieľať zázračný zážitok. To sa však nestalo a Peter sa začal topiť, keďže volal k Ježišovi o pomoc. Ježiš natiahol ruku, aby ho zachránil. A do mojej hlavy vstúpila myšlienka. Možno to bol Duch Svätý.

Existujú dva rôzne spôsoby, akými chytáme Ježiša za ruku. Oba sú v ponuke. Keď sme plní viery, zameriavame svoj zrak na Ježiša a on nás pozve, aby sme zdieľali jeho životnú skúsenosť – zázračný život, hojný život. No ak strach z našich okolností odvráti našu pozornosť od Ježiša, dostaneme sa do problémov a voláme na neho s prosbou o pomoc. Vstúpi do našich problémov a zachráni nás. V oboch prípadoch sa stretneme s Ježišom. Ale v prvom prípade zdieľame my jeho životné skúsenosti a v druhom prípade zdieľa on tie naše. Máme život, ale nie je zázračný, ani hojný. Ježišovou túžbou je, aby sme zdieľali jeho životnú skúsenosť. Rád by nám dal tento dar. No ak sa naše srdcia príliš sústredia na naše okolnosti, potom príde on k nám. Nie je to najlepší možný vzťah, ale stále je to dobrý vzťah.

Ak chceme vedieť, aký vzťah máme, môžeme sa pozrieť na svoj modlitebný život. Ak sú naše modlitby plné vďakyvzdania, pravdepodobne zdieľame určitú mieru hojného života s Ježišom. Ak sú naše modlitby opakovanými výkrikmi o pomoc, Ježiš s nami pravdepodobne do určitej miery zdieľa náš ustarostený život. Čo môžeme urobiť, aby sme mali hojnejší život? Jednoduché. Zamerať oči svojho srdca skôr na duchovné veci, než na veci fyzické. Dobre sa to dá pozorovať na Vickinom každodennom živote. Keď trávi čas duchovnými záležitosťami, je šťastnejšia a pospevuje si. Keď sa však sústredí na nejakú náročnú úlohu, jej spev ustane a náš vzťah sa komplikuje. Keď Vicki spieva, komunikujeme lepšie. Keď sa zameriava na nejakú úlohu, nekomunikujeme vôbec – iba ak o tej úlohe.

Skús sa vložiť do príbehu a zistiť, kto si, kde si a ako komunikuješ s Ježišom.