Rim 4, 1 – 12
Čo teda povieme: Čo dosiahol Abrahám, náš praotec podľa tela? Ak bol Abrahám ospravedlnený zo skutkov, má sa čím chváliť, ale nie pred Bohom. Veď čo hovorí Písmo? „Abrahám uveril Bohu a počítalo sa mu to za spravodlivosť.“ Kto pracuje, nedostáva odmenu z milosti, ale z podlžnosti. Kto však nepracuje, ale verí v toho, ktorý ospravedlňuje bezbožného, tomu sa jeho viera počíta za spravodlivosť. Veď aj Dávid blahoslaví človeka, ktorému Boh počíta spravodlivosť bez skutkov: Blahoslavení ti, ktorým sa odpustili neprávosti a sú oslobodení od hriechov. Blahoslavený človek, ktorému Pán hriech nepripočíta. Vzťahuje sa toto blahoslavenstvo len na obrezaných, alebo aj na neobrezaných? Veď hovoríme: „Abrahámovi sa viera počítala za spravodlivosť.“ A ako sa mu počítala? Obrezanému, či neobrezanému? Nie obrezanému, ale neobrezanému. Znak obriezky dostal ako pečať spravodlivosti z viery, ktorú mal už ako neobrezaný, aby bol otcom všetkých, čo veria ako neobrezaní, aby sa im počítala spravodlivosť, aj otcom obrezaných, ktorí nie sú len obrezaní, ale aj kráčajú v šľapajach viery nášho otca Abraháma, ktorú mal už ako neobrezaný.
|