Pavol veľmi jasne a bez okolkov prosí bratov v Ríme, aby sa za neho modlili. Nepopiera, že jeho služba je zápasom – bojom, ani to, že víťazstvo očakáva od Boha. A ešte jednu vec nám tento verš prezrádza: zbraňou, ktorou Pavol bojuje a káže bojovať, je modlitba. Modlitba je zbraň, s ktorou sa vyhráva najviac bitiek. Keď sa modlíme za niekoho, bojujeme proti zlu, ktoré ho ohrozuje zvonku; alebo proti zlu, ktoré je v ňom samom, napr. hnev, nekajúcnosť či závislosť. A dobre robíme, lebo apoštol Jakub nás povzbudzuje: „Veľa zmôže naliehavá modlitba spravodlivého“ (Jak 5, 16). V takomto zápase o iných je zaujímavé to, že aj keď si to neuvedomujeme, Boh premáha aj zlo v nás samých i to, ktoré nás ohrozuje. Keď sa modlíme za iných, dostávame potrebné milosti aj pre seba. A úžasné je aj to, že aj keď sa pri modlitbe vôbec necítime ako na bojisku, lebo je to radostná chvála či vďaka, alebo tichá adorácia, či iná forma modlitby, Boh nás cez ňu uzdravuje, oslobodzuje, posilňuje… jednoducho víťazí. Lebo „modlitba, či to vieme, alebo nie, je stretnutie Božieho smädu s naším smädom. Najdôležitejšie je, aby srdce bolo v prítomnosti toho, ku komu v modlitbe hovoríme“ (KKC 2560, 2700).
|