KRESŤANSKÝ KONCEPT – My, kresťania, prijímame, že človek je súčasť prírody a jej vývoja, ako to podáva vedecký svet (aj keď s nevyhnutnými korekciami). No navyše za súčasť ľudskej prirodzenosti považujeme tiež „nadprirodzený“ Boží život – ktorému dávame teologický termín: milosť. Človek podľa tohto chápania je potom nielen „telo a duša“, ale „telo, duša a Duch (nadprirodzený život milosti)“. – To je slávna trichotómia Otcov. Človek, ktorý prijal „milosť Ducha“ má božsko-ľudskú prirodzenosť.

vs.

RACIONALISTICKÝ KONCEPT – poníma človeka len ako súčasť viditeľného, zmyslami uchopiteľného a rozumom vysvetliteľného sveta. Neuznáva žiadny „božský“, „nadsvetový“ rozmer človeka. … Človek sa chápe len ako produkt hmoty. A ak sa aj v tomto koncepte hovorí o duši či duchu ako o čomsi „nehmotnom“, predsa len sa to nechápe ako niečo „duchovné“ v zmysle nadprirodzenom.

Aj učenie Jána Pavla II. …

( http://www.pater-gabriel.eu/duchovny-zivot/pat-tem-duchovneho-zivota/a2-antropologia/ )