ÚVOD k biblickým zamysleniam formou LECTIO DIVINA
ARCHÍV biblických zamyslení na stránke UPECE ZA

Pozri v internetovom prehliadači

2 Kor 3, 7 – 18

Keď už služba smrti, písmenami vyrytá do kameňa, bola taká slávna, že synovia Izraela nemohli hľadieť Mojžišovi do tváre pre jas jeho tváre, ktorý bol pominuteľný, ako by služba Ducha nebola oveľa slávnejšia? Lebo ak bola služba odsúdenia slávna, služba ospravedlnenia je oveľa slávnejšia. Lebo nie je slávne, čo takto zažiarilo pre vznešenejšiu slávu. Veď ak je slávne to, čo je pominuteľné, to, čo ostáva, je oveľa slávnejšie. Keď teda máme takúto nádej, hovoríme celkom slobodne a otvorene, a nie ako Mojžiš; on si dával na tvár závoj, aby synovia Izraela nevideli koniec toho pominuteľného. Ale myseľ im otupela. Až do dnešného dňa ostáva pri čítaní Starej zmluvy ten istý závoj neodhalený, lebo ho Kristus odstraňuje. A tak až do dnešného dňa leží na ich srdci závoj, keď čítajú Mojžiša. Keď sa však obráti k Pánovi, závoj spadne. Pán je Duch; a kde je Pánov Duch, tam je sloboda. A my všetci s odhalenou tvárou hľadíme ako v zrkadle na Pánovu slávu a Pánov Duch nás premieňa na taký istý, čoraz slávnejší obraz. 

Pavol ďalej obhajuje svoju apoštolskú službu. Poukazuje na Mojžiša, ktorého služba bola slávna napriek tomu, že bol služobníkom Zákona. (Zákon odhaľoval hriech a odsudzoval hriešnika, ale sám osebe neprinášal život, nedával silu robiť, čo prikazuje). Pavlova služba – služba evanjelia, ktoré prináša život – je teda vznešenejšia. (Pri nej Duch robí hriešnika spravodlivým.) Hovorí aj o závoji na srdciach Izraelitov, ktorí neprijali Krista, a preto nemôžu správne vidieť Starú zmluvu (zákon). Ak sa obrátia k Ježišovi, závoj im bude mocou Ducha odňatý.

„A my všetci s odhalenou tvárou hľadíme… na Pánovu slávu a Pánov Duch nás  premieňa na taký istý, čoraz slávnejší obraz“ (v. 18).

V každom stretnutí s Ježišom – či už je to pri čítaní Biblie, pri prijímaní sviatostí, alebo pri službe iným – sa „ako v zrkadle“ stretávame s ním samým a Duch Svätý nás pretvára v nového človeka. Dnes chceme poukázať na jednu z foriem stretnutia sa s Ježišom – na eucharistickú adoráciu. Pri nej môžeme naozaj hľadieť na Pána očami viery, lebo je ukrytý v chlebe, ale aj fyzickými očami. „Úkon  adorácie mimo svätej omše predlžuje a zintenzívňuje to, čo sa konalo v samotnej svätej omši. Svätý Augustín povedal: Nikto nech neje tento chlieb, ak ho predtým neadoroval; hrešili by sme, keby sme neadorovali“ (porov. exhortáciu pápeža Benedikta XVI. o Eucharistii Sacramentum caritatis, čl. 66). Pri eucharistickej adorácii sa klaniame Ježišovi v Oltárnej sviatosti a uznávame ho za jediného pravého Boha, Spasiteľa a Pána, za Vládcu nad všetkým. Keď sa mu s takouto vierou vystavíme pri adorácii, Duch nás premieňa na čoraz slávnejší Boží obraz. Ako keď sa uzimení oprieme o teplú piecku a prijímame jej teplo. Chlad našich sŕdc sa mení na teplo Ježišovej lásky. Prijímajme teda a adorujme Krista v Eucharistii.