|
|
2 Kor 4, 1 – 6
Preto keď máme túto službu z milosrdenstva, ktoré sme dosiahli, neochabujeme. Zriekli sme sa tajnej nehanebnosti; nepočíname si úskočne, ani nefalšujeme Božie slovo, ale zjavujeme pravdu, a tak sa pred Bohom odporúčame svedomiu všetkých ľudí. A ak je naše evanjelium ešte zahalené, je zahalené tým, čo idú do záhuby. Im, neveriacim, boh tohoto veku zaslepil mysle, aby im nezažiarilo svetlo evanjelia o Kristovej sláve, ktorý je obrazom Boha. Veď nie seba hlásame, ale Ježiša Krista, Pána; my sme len vaši služobníci pre Ježiša. Lebo Boh, ktorý povedal: „Nech z temnôt zažiari svetlo,“ zažiaril aj v našich srdciach na osvietenie poznania Božej slávy v tvári Ježiša Krista.
|
|
|
|
Službu, ktorú Pavol má, prijal ako prejav milosrdenstva od Boha. Bol pri nej priamy a zjavoval im pravdu. To, že niektorí neuverili, nie je vinou jeho slabého kázania, ako mu niektorí vytýkali. Je to problém postoja poslucháčov, ktorí si nechali zatemniť mysle bohom tohto sveta. Pavol nazýva seba aj svojich spolupracovníkov ich služobníkmi pre Krista, lebo im nehlásali seba, ale Ježiša ukrižovaného.
„Zriekli sme sa tajných hanebností“ (v. 2; ekum .prekl.).
|
|
|
|
Niektoré naše nedostatky sú zjavné, iné skryté. O niektorých vie veľa ľudí, niektoré odhalili iba naši najbližší. Máme aj také, o ktorých nevie nikto, iba my, dokonca aj také, ktoré si my neuvedomujeme, ale iní si ich všimli. Niektoré sú také ukryté, že o nich nevie nik, ani my sami, iba ten, ktorý skúma srdcia. Toto slovo nás pozýva k tomu, aby sme sa zriekli aj tých zlých postojov srdca, ktoré sú ľudským očiam neviditeľné. A tiež aby sme dovolili Bohu, aby nás preskúmal. Lebo niekedy je rozdiel medzi tým, ako sa vidíme my, a tým, akí naozaj sme. Potrebné je, aby sme si to pripustili. Stáva sa, že presviedčame Boha alebo aj ľudí o úprimnosti a čistote našich úmyslov: Ja som to tak nemyslel… Ale Boh dobre vie, ako sme to mysleli či nemysleli. Keď chceme naozaj očistiť svoje srdcia aj od najtajnejších hanebností, mali by sme predstupovať pred Boha a prosiť: „Bože, zjav mi pravdu o mne a ukáž mi, ako som to naozaj myslel, aký bol motív môjho konania.“ Vydržme sa ho to pýtať často a dlho. Boh nám odhalí úmysly a túžby našich sŕdc. Ak mu to dovolíme a zriekneme sa tých, ktoré nie sú dobré, aj nás od nich očistí.
|
|
|
Kto však vie o všetkých svojich poblúdeniach? Očisť ma od chýb, ktoré si neuvedomujem, a svojho služobníka zachráň od pýchy, aby ma neovládala. Tak budem bez škvrny a čistý od veľkého hriechu. Nech sa ti páčia slová mojich úst i rozjímanie môjho srdca pred tvojou tvárou. Pane, ty si moja pomoc a môj vykupiteľ (Ž 19, 13n).
|
|
|
Ježiš, ktorý vie, aký naozaj som
|
|
|
