Falošní učitelia a proroci – to je realita starozákonného i novozákonného Božieho ľudu, teda aj nás. Vnášajú do Cirkvi zhubné rozkoly. Samozrejme, nie je jednoduché ich odhaliť či rozlíšiť, v čom majú pravdu a v čom je ich učenie už bludné. Najlepším receptom je pokorne počúvať učenie Cirkvi. Pápež Benedikt XVI. hovoril o sv. Františkovi z Assisi, ozajstnom reformátorovi, takto: „Pápež (Inocent III) vo sne videl, že Bazilika sv. Jána v Lateráne, matka všetkých kostolov, sa rúca; a malý, nevýznamný rehoľník ju podopiera svojimi plecami, aby nespadla. Zaujímavé je všimnúť si na jednej strane to, že to nie je pápež, ktorý poskytuje oporu, aby sa chrám nezrútil, ale malý, nevýznamný rehoľník, v ktorom pápež spoznáva Františka, ktorý ho prišiel navštíviť. Inocent III. bol mocný pápež, s vysokou teologickou kultúrou a tiež s veľkou politickou mocou, no predsa to nebol on, kto mal obnoviť Cirkev, ale malý a nevýznamný rehoľník – sv. František, povolaný Bohom. Na druhej strane je však dôležité poznamenať, že František neobnovuje Cirkev bez pápeža alebo proti nemu, ale práve v spoločenstve s ním. Tieto dve skutočnosti patria spolu: Petrov nástupca, biskupi, Cirkev založená na apoštolskej postupnosti a nová charizma, ktorú Duch Svätý v tom čase vzbudil na obnovu Cirkvi. Skutočná obnova potom rastie vďaka všetkým spoločne“ (príhovor 27. 1. 2010).
|