ÚVOD k biblickým zamysleniam formou LECTIO DIVINA
ARCHÍV biblických zamyslení na stránke UPECE ZA

Pozri v internetovom prehliadači

Jak 1, 9 – 18

Brat v nízkom postavení nech sa chváli svojím povýšením, bohatý zasa svojou úbohosťou, lebo sa pominie ako kvet trávy: vyjde slnko so svojou páľavou a vysuší trávu, jej kvet odpadne a krása jej zjavu zanikne. Tak zvädne aj boháč na svojich cestách. Blahoslavený muž, ktorý vydrží skúšku, lebo keď sa osvedčí, dostane veniec života, ktorý Boh prisľúbil tým, čo ho milujú. Nech nik v pokušení nehovorí: „Boh ma pokúša.“ Veď Boha nemožno pokúšať na zlé a ani on sám nikoho nepokúša. Ale každého pokúša vlastná žiadostivosť, ktorá ho zachvacuje a zvádza. Žiadostivosť potom, keď počne, porodí hriech, a keď je hriech dokonaný, splodí smrť. Nemýľte sa, bratia moji milovaní! Každý dobrý údel, každý dokonalý dar je zhora, zostupuje od Otca svetiel, u ktorého niet premeny ani zatmenia z obratu. On nás zo svojej vôle zrodil slovom pravdy, aby sme boli ako prvotiny jeho stvorenia.

Jakub sa tu prvýkrát dotýka vzťahov medzi chudobnými a bohatými. Prvú časť napomenutí uzatvára prísľubom života pre tých, ktorí sa osvedčili. Ďalšie verše jasne popierajú názory niektorých, že Boh je príčinou zla. Nie je ani pôvodcom žiadneho trápenia. Je to človek, kto zlyháva. Žiadostivosť sa tu netýka len sexuálnej oblasti. Je chápaná ako protiklad k rozumu a v židovstve hlavne ako previnenie proti poslušnosti Bohu, ako vyjadrenie egoistickej túžby po „mať“ a „byť“.

„Brat v nízkom postavení nech sa chváli svojím povýšením, bohatý zasa svojou úbohosťou“ (v. 9 – 10).

Pri týchto veršoch sa nemusíme nutne pozerať na svet čierno-bielo, teda že jedni sú chudobní, iní bohatí. Pozerajme na seba: raz ako na chudobných, raz ako na bohatých. 
Ak som v biede, nemusím vešať hlavu, lebo mojím povýšením je, že ma Boh miluje, stará sa o mňa, v jeho očiach som vzácny, vydal za mňa svojho Syna, aby ma zachránil. Ak niečím oplývam, ak prežívam bohatstvo, nech ma drží „pri zemi“ to, že všetko mám od Boha, že bez  neho nemôžem nič urobiť, že „umierajú aj mudrci, rovnako hynie blázon i hlupák a cudzím nechávajú svoje bohatstvo“ (Ž 49, 11).  Niekedy sa nám môže zdať, že sme v skúške iba vtedy, keď máme nejaký problém. Ale často sme v najväčšom pokušení, keď sa nám darí. Tak či onak, stále máme stáť pred Bohom i pred sebou v pravde. Skúsenosť učí, že je jednoduchšie prísť k Bohu a povedať: „Pane, toto sa mi nedarí, potrebujem ťa,“ ako prísť k Bohu a povedať: „Toto sa mi podarilo, ale som neužitočný sluha, je to tvoja zásluha, tvoj dar. Ďakujem ti, že som mohol byť pri tom, keď si konal.“ Učme sa teda vidieť sa v pravde; či sme práve chudobní, alebo bohatí. Komunikáciou s Bohom si cvičme svoju myseľ.