|
|
Jak 2, 14 – 26
Bratia moji, čo osoží, keď niekto hovorí, že má vieru, ale nemá skutky? Môže ho taká viera spasiť? Ak je brat alebo sestra bez šiat a chýba im každodenná obživa a niekto z vás by im povedal: „Choďte v pokoji! Zohrejte sa a najedzte sa!“, ale nedali by ste im, čo potrebujú pre telo, čo to osoží?! Tak aj viera: ak nemá skutky, je sama v sebe mŕtva. Ale niekto povie: „Ty máš vieru a ja mám skutky.“ Ukáž mi svoju vieru bez skutkov a ja ti zo svojich skutkov ukážem vieru. Veríš, že Boh je jeden? Dobre robíš. Ale aj diabli veria, a trasú sa! Chceš vedieť, márnivý človeče, že viera bez skutkov je neúčinná? Nebol náš otec Abrahám ospravedlnený zo skutkov, keď obetoval na oltári svojho syna Izáka? Vidíš, že viera spolupôsobila s jeho skutkami a že skutkami dosiahla viera dokonalosť. Tak sa splnilo Písmo, ktoré hovorí: „Abrahám uveril Bohu a to sa mu počítalo za spravodlivosť.“ A bol nazvaný Božím priateľom. Vidíte, že človek je ospravedlnený zo skutkov, a nie iba z viery. A nebola podobne ospravedlnená zo skutkov aj neviestka Rachab, keď prijala poslov a poslala ich inou cestou? Lebo ako telo bez ducha je mŕtve, tak je mŕtva aj viera bez skutkov.
|
|
|
|
V tomto odseku je vyjadrená starosť o to, aby sa viera neobmedzila iba na rozumový súhlas s pravdami viery, ale aby sa prejavovala v praktickom živote. Tu nie je žiadna opozícia proti tomu, čo hovorí apoštol Pavol. On hovorí o skutkoch z Mojžišovho zákona – a ony, bez viery v Krista, skutočne nemôžu človeka spasiť (porov. Rim 3, 28; Gal 2, 16).
Jakub hovorí o skutkoch, ktoré vyplývajú z viery a robia ju viditeľnou v každodennom živote. Bez nich je viera neúčinná.
„… a ja ti zo svojich skutkov ukážem vieru“ (v. 18).
|
|
|
|
Apoštol Jakub tu nerieši otázku, či viera má byť veľká alebo stačí aj malá. Hovorí jasne: buď je naša viera živá, alebo mŕtva. Živá viera je viditeľná cez skutky. Naše skutky majú bez slov hovoriť o tom, že patríme Kristovi. Iný človek sa môže cez naše skutky „dotknúť“ našej viery. Ale aj naša živá viera sa môže cez naše skutky „dotknúť“ ľudí okolo, môže v nich prebudiť život. Podarilo sa nám už niekedy skutkom vzbudiť záujem o našu vieru; o Ježiša, ktorý žije v nás?
Profesor Albert Schweitzer, ktorý opustil kariéru vo Francúzsku a odišiel pomáhať biednym v Afrike, hovorieval: „O svojej viere v Krista hovorím iba vtedy, keď sa pýtajú. Ale robím všetko preto, aby sa pýtali.“ A veru sa pýtali.
Prehodnoťme si včerajší či dnešný deň. Ukazovali moje skutky na živú vieru v mojom srdci? Sú moje skutky odpoveďou na Božiu lásku? Robím veci preto, lebo som Bohom milovaný, alebo preto, aby ma Boh mal rád? Mohol si Boh z našich skutkov „prečítať“, že mu veríme, že mu dôverujeme?
|
|
|
Môj Bože, verím, že ma máš rád, a preto chcem aj ja mať rád teba i ľudí. Verím, že si dobrý aj k nevďačným a zlým, preto chcem aj ja byť dobrý k tým, ktorí sa takto správajú voči mne. Verím, Ježiš, že si prítomný aj v tých najbiednejších, preto ich chcem mať v úcte a pomáhať im.
|
|
|
Ježiš – ten, ktorému verím
|
|
|
Vypočujte si pieseň Púšť z nového CD s názvom Sloboda od nášho dlhoročného priateľa a člena tímu Otcovho srdca Michala Hrádockého:
|
|
|
“CD Sloboda vznikalo postupne ako ovocie premeny jedného srdca Otcovou láskou. S radosťou môžem povedať, že to srdce je moje, a s vďakou a bázňou tu zdieľam, čo mi On zjavil v modlitbe. Lebo služba v Otcovom srdci mi umožnila spočívať na Jeho srdci každý deň. A v tom je sloboda.”
Dostať sa k nemu viete TU.
|
|
|
|
