ÚVOD k biblickým zamysleniam formou LECTIO DIVINA
ARCHÍV biblických zamyslení na stránke UPECE ZA

Pozri v internetovom prehliadači

Jak 3, 1 – 12

Bratia moji, nechcite byť mnohí učiteľmi, veď viete, že nás čaká prísnejší súd. Veď všetci sa prehrešujeme v mnohom. Kto sa neprehrešuje slovom, je dokonalý muž, schopný udržať na uzde aj celé telo. Keď dávame koňom do úst zubadlo, aby nás poslúchali, ovládame celé ich telo. Hľa, aj lode: hoci sú také veľké a ženú ich prudké vetry, maličké kormidlo ich riadi ta, kam chce kormidelník. Tak aj jazyk: je to síce malý úd, ale honosí sa veľkými vecami. Pozrite, aký malý oheň akú veľkú horu zapáli! Aj jazyk je oheň, svet neprávosti; jazyk je medzi našimi údmi ten, ktorý poškvrňuje celé telo, rozpaľuje kolobeh života a sám je peklom rozpálený. Človek krotí a aj skrotil všetky druhy zveri, vtákov, plazov i morských živočíchov, no jazyk nik z ľudí skrotiť nemôže. Je to nepokojné zlo, je plný smrtiaceho jedu. Ním dobrorečíme Pánovi a Otcovi a ním aj zlorečíme ľuďom, stvoreným na Božiu podobu. Z tých istých úst vychádza dobrorečenie i zlorečenie. A nemá to tak byť, bratia moji. Vari prameň chrlí tým istým otvorom vodu sladkú aj horkú. Vari môže, bratia moji, figovník rodiť olivy alebo vinič figy? Ani slaný prameň nemôže dávať sladkú vodu.

V týchto veršoch Jakub predkladá veľmi pôsobivú reč „o používaní jazyka“. Neustále nalieha, aby sme poznali a vzali si k srdcu nebezpečnosť a ničivú silu neuvážených rečí. Slovo považuje za nástroj úprimnej komunikácie. Ak je slovo porušené, kazia sa ľudské vzťahy aj spoločenstvo upadá. (Nasledujúce dve kapitoly sú veľmi podobné múdroslovným knihám Starého zákona.)

„… usmerňuje ich celkom malé kormidlo, kamkoľvek chce kormidelník“ (v. 4; ekum. prekl.).

Veľkú loď riadi kormidelník kormidlom, ktoré je v porovnaní s veľkosťou lode celkom malé. Ľudský jazyk je v porovnaní s celým telom tiež malým údom. Ale má veľmi špecifické postavenie. Na to, aký je malý, má veľmi veľký vplyv na život nás samých aj na naše okolie. Je pravda, že: „Zlé reči kazia dobré mravy“ (1 Kor 15, 33), ale aj to, že dobré reči dvíhajú človeka, keď je skleslý; zlepšujú náladu, ale aj mravy. Rozhovory, pri ktorých neustále iba šomreme a hľadáme vinníka, nás ubíjajú, robia nás nadmieru nedôverčivými a často nasmerujú naše myslenie na dlhý čas tak, že si všímame iba zlé veci a dokonca je nám ťažko vidieť a povedať čosi pekné, pozitívne. Ale keď rozprávame o tom, čo je pravdivé, cudné, čo je spravodlivé, čo je mravne čisté, čo je milé a čo má dobrú povesť, čo je čnostné a chválitebné (Flp 4, 8), povznáša nás to a prináša nám to radosť.
Kto kormidluje môj jazyk, moju reč? Ak je to Ježiš, privedie ma tam, kde chce a zamýšľa on. Ak svoj jazyk necháme kormidlovať Zlým, privedie nás k sebe.