ÚVOD k biblickým zamysleniam formou LECTIO DIVINA
ARCHÍV biblických zamyslení na stránke UPECE ZA

Pozri v internetovom prehliadači

Jak 5, 12 – 20

Ale predovšetkým, bratia moji, neprisahajte ani na nebo, ani na zem, ani nijakou inou prísahou. Vaše „áno“ nech je „áno“ a „nie“ nech je „nie“, aby ste neprepadli súdu. Trpí niekto z vás? Nech sa modlí. Je niekto veselý? Nech spieva žalmy. Je niekto z vás chorý? Nech si zavolá starších Cirkvi a nech sa nad ním modlia a mažú ho olejom v Pánovom mene. Modlitba s vierou uzdraví chorého a Pán mu uľaví; a ak sa dopustil hriechov, odpustia sa mu. Vyznávajte si teda navzájom hriechy a modlite sa jeden za druhého, aby ste ozdraveli. Lebo veľa zmôže naliehavá modlitba spravodlivého. Eliáš bol krehký človek ako my, a keď sa naliehavo modlil, aby nepršalo, nepršalo na zemi tri roky a šesť mesiacov. A znova sa modlil a nebo dalo dážď a zem vydala svoj plod. Bratia moji, keby niekto z vás zblúdil od pravdy a iný ho obráti, nech vie, že ten, kto vráti hriešnika z jeho bludnej cesty, zachráni jeho dušu od smrti a zakryje množstvo hriechov. 

List pokračuje výzvou na úprimnosť a vyhýbanie sa ľahkovážnej prísahe. Obzvlášť dôležité je učenie o chorých, ktoré sa v Katolíckej cirkvi stalo základom sviatosti pomazania chorých. Ďalej sa zdôrazňuje úzke spojenie odpustenia hriechov s ich vyznaním. Aj učenie apoštolov Didaché vyzdvihuje vyznanie hriechov ako prípravu na modlitbu. Tento spis je ukončený povzbudením k bratskému napomínaniu, ktoré zblúdeného veriaceho privádza k pravde a navracia z nesprávnej cesty. Chýbajú tu pozdravy a záver charakteristický pre listy. 

„Je niekto z vás chorý? Nech si zavolá starších Cirkvi“ (v. 14).

Pri týchto slovách chceme povzbudiť všetkých veriacich, aby k svojim chorým volali kňaza. A chorých povzbudzujeme, aby očakávali toto pomazanie a modlitbu ako prejav lásky Krista – Lekára tela i duše. Koľkým chorým sa neuľavilo iba preto, lebo sa oni alebo ich príbuzní báli zavolať kňaza, lebo pomazanie chorých považovali za sviatosť udeľovanú len pred blížiacou sa smrťou! A koľkí chorí odišli k Bohu nezmierení s ním, lebo sa báli kňaza alebo to zanedbali! Večná škoda. 
Katechizmus Katolíckej cirkvi hovorí: „Pomazanie chorých nie je sviatosťou iba tých, čo sa ocitajú v posledných chvíľach života. Preto vhodný čas na jej prijatie je isto už vtedy, keď veriaci začína byť pre chorobu alebo starobu v nebezpečenstve smrti. Ak sa choroba zhorší, môže sa sviatosť zopakovať… Je vhodné prijať túto sviatosť aj pred ťažkou operáciou… aj keď sa starým ľuďom stupňuje slabosť“ (KKC 1514; 1515).
A ešte … Trpí niekto z vás? Nech sa modlí. Je niekto veselý? Nech spieva žalmy. Zoberme si aj tieto jednoduché rady k srdcu a zaspievajme Bohu nejaký žalm, či sme trpiaci, či veselí. Už sme to niekedy urobili?