|
|
Júd 8 – 16
Podobne aj títo blúznivci poškvrňujú telo, pohŕdajú Pánom a rúhajú sa duchovným bytostiam. Keď sa archanjel Michal v rozhovore s diablom prel o Mojžišovo telo, neodvážil sa vyniesť rúhavý výrok, ale povedal: „Nech ťa Pán potrestá.“ No títo sa rúhajú tomu, čo nepoznajú. A čo podľa prírody poznajú ako nemé zvieratá, to je im na záhubu. Beda im, lebo sa dali na Kainovu cestu a za odmenu sa vrhli do Balaamovho bludu a v Koreho vzbure zahynuli. Sú to škvrny na vašich hodoch lásky, keď s vami bez hanby hodujú a pasú sami seba, sú oblakmi bez vody, ktoré vietor sem-tam preháňa, jesenné stromy bez ovocia, dvakrát mŕtve a vykorenené, divoké morské vlny, peniace sa vlastnou hanebnosťou, bludné hviezdy, pre ktoré sú pripravené mrákoty tmy naveky. Aj o nich prorokoval Henoch, siedmy po Adamovi, keď povedal: „Hľa, prichádza Pán s desaťtisícami svojich svätých, aby vykonal súd nad všetkými a usvedčil všetkých zo všetkých skutkov ich bezbožnosti; ktoré konali bezbožne, a zo všetkých urážlivých rečí, ktoré vyslovili proti nemu bezbožní hriešnici.“ Sú to šomravci, nespokojenci, ktorí žijú podľa svojich žiadostí, a ich ústa hovoria naduto a ľuďom lichotia kvôli zisku.
|
|
|
|
Júda nazýva bludárov „blúznivci“ a prirovnáva ich k živočíchom bez rozumu, ktoré sa nechávajú ovládať svojimi pudmi. Svoje poznanie odvodzovali od snov a vízií, ale autor ich odhaľuje ako falošných prorokov. Vytýka im tri druhy skazonosných chúťok: poškvrňujú telo, znevažujú autoritu a pohŕdajú pozemskými mocnosťami. Vyslovuje im „beda“. Týmto zvolaním proroci ohlasovali Boží súd.
„Sú poškvrnou na vašich hodoch lásky, keď s vami bez bázne hodujú“ (v. 13; ekum. prekl.).
|
|
|
|
Bludári žili svoj bludný život uprostred kresťanskej komunity. Neboli mimo spoločenstva, neoddeľovali sa, neodtŕhali sa. Dokonca spolu s ostatnými pristupovali k Pánovmu stolu aj k stolu bratov. O to boli nebezpečnejší. Ich zhubný vplyv sa tak mohol rýchlejšie šíriť. Dnes nám nepôjde o to, aby sme odhalili bludárov v našich spoločenstvách, ale odhaliť bludy v sebe. Nech nám v tom pomôžu Júdove prirovnania.
Neskrýva sa niekde v nás Kain, Balaam, Korach…?
Kain: roztopaš, voľnosť od zákonov, závisť, sebectvo a nenávisť…
Balaam: oddanosť mamone, chamtivosť, služba iným bohom…
Korach: vzbura proti autorite, nárokovanie si moci, ktorá mi nepatrí, osobovanie si práva vodcov…
Oblaky: vnútorná prázdnota, život bez úžitku iným…
Hviezdy, ktoré blúdia: nevydávame azda klamlivé svetlo, ktoré nie je Božie? Neopustili sme Boží poriadok?
Divoké morské vlny: vyplavujú neporiadky z morských hlbín; čo sa vyplavuje z našich hlbín?
|
|
|
|
Volám: „Pane, zmiluj sa nado mnou, uzdrav moju dušu, zhrešil som proti tebe.“ Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť. Úplne zmy zo mňa moju vinu a očisť ma od hriechu. Vedomý som si svojej neprávosti a svoj hriech mám stále pred sebou. Proti tebe, proti tebe samému som sa prehrešil a urobil som, čo je v tvojich očiach zlé (Ž 41; 51).
|
|
|
|
Ježiš, ktorý vnáša poriadok do môjho života
|
|
|
