|
|
Ef 2, 1 – 10
Aj vás, hoci ste boli mŕtvi pre svoje poklesky a hriechy, v ktorých ste kedysi žili podľa ducha tohoto sveta, podľa kniežaťa vzdušnej mocnosti, ducha, ktorý teraz pôsobí v neposlušných synoch. Medzi nimi sme kedysi žili aj my všetci, keď sme podľa žiadosti svojho tela robili, čo chcelo telo a myseľ, a tak sme boli od prírody deťmi hnevu ako ostatní. Ale Boh, bohatý na milosrdenstvo, pre svoju nesmiernu lásku, ktorou nás miluje, hoci sme boli pre hriechy mŕtvi, oživil nás s Kristom – milosťou ste spasení – a s ním nás vzkriesil a daroval nám miesto v nebi v Kristovi Ježišovi, aby ukázal v budúcich vekoch nesmierne bohatstvo svojej milosti dobrotou voči nám v Kristovi Ježišovi. Lebo spasení ste milosťou skrze vieru; a to nie je z vás, je to Boží dar: nie zo skutkov, aby sa nik nevystatoval. Veď sme jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi pre dobré skutky, ktoré pripravil Boh, aby sme ich konali.
|
|
|
|
Pavol tu, tak isto ako v prvej kapitole, rozlišuje medzi my (Židia) a vy (pohania). Obracia sa priamo na Efezanov, kresťanov z pohanstva, aby si uvedomili, že vo svojom vnútri zažívali pod vplyvom satana skutočnú duchovnú smrť. Medzi zblúdených Pavol hneď zaradil aj seba, aj ostatných Židov. Ale ďalej opisuje udalosť spásy v Kristovi pre všetkých.
„Veď sme jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi pre dobré skutky, ktoré pripravil Boh, aby sme ich konali“ (v. 10).
|
|
|
|
Spolu so Svätým Otcom Benediktom XVI. sme v nedávnom zamyslení rozmýšľali nad potrebnosťou našej viery aj našich skutkov. V tomto liste sa Pavol opäť dotýka tejto témy. Teraz to jasne spája. Sme spasení milosťou skrze vieru, je to Boží dar. Ale tak ako nám Boh pripravil spásu, pripravil nám aj skutky lásky, aby sme ich konali. „Veriť značí hľadieť na Krista, zveriť sa Kristovi, primknúť sa k nemu, pripodobniť sa Kristovi, jeho životu. A Kristovou podobou, Kristovým životom, je láska; preto veriť znamená pripodobniť sa Kristovi a vstúpiť do jeho lásky. Vstupujeme do spoločenstva s Kristom, ktorý je láska. Spoločenstvo s Kristom, viera v Krista, plodí lásku“ (Benedikt XVI.). Preto sa viera a skutky lásky nedajú oddeliť. Skutky lásky sú svedectvom našej viery, sú jej ovocím a robia ju viditeľnou. Tak ako píše apoštol Jakub: „Ukáž mi svoju vieru bez skutkov a ja ti zo svojich skutkov ukážem vieru“ (Jak 2, 18). Je isté, že „bez viery je totiž nemožné páčiť sa Bohu“ (Hebr 11, 6). Ale ak nemáme skutky, našej viere chýba čosi podstatné. „Veríš, že Boh je jeden? Dobre robíš. Ale aj diabli veria, a trasú sa!“ (Jak 2, 19).
Tak ak veríme, konajme aj skutky lásky, ktoré nám Boh pripravil.
|
|
|
Pane, ty si Láska. Pomôž mi veriť. Veriť skutočne, žiť jednotu s Kristom. Premieňaj ma svojou láskou, nech je môj život tvojím životom – životom lásky. Takto premenený tvojou láskou, láskou k Bohu a blížnemu chcem konať všetko, čo si pre mňa pripravil.
|
|
|
