Pavol mal krásny, dôverný vzťah s Kristom. Vedel, že po smrti to bude ešte krajšie. Napísal: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú“ (1 Kor 2, 9). Vnútorne sa rozhodnúť zostať, aj keď to naozaj nezáležalo na ňom, bolo pre neho veľmi ťažké. Bolo to oddialenie čohosi veľmi hodnotného, krásneho. Odklad stretnutia s milovanou Osobou. A on sa v srdci rozhoduje pre to, čo je lepšie pre iných. Chcel zostať nažive kvôli Filipanom, nie kvôli svojmu osobnému prospechu. Týmto postojom v praxi potvrdil to, čo pre nich v úvode vyprosoval – aby ich pri rozhodovaní viedla láska.
Tak by sme mohli predvčerajšie rozjímanie ešte rozšíriť, skonkretizovať. Ak sa nevieme rozhodnúť medzi dvomi dobrými vecami, láska nám radí vybrať si to, čo je potrebnejšie pre iných, to, čo viac prospeje iným ako nám. Aj týmto napodobníme Pavla tak, ako on napodobňoval Krista (porov. 1 Kor 11, 1).
|