Pavol právom očakával od kresťanov, že budú žiť a správať sa tak, ako to zodpovedá evanjeliu: čiže ako občania neba. Občanmi neba sme od krstu. Dosvedčuje nám to Božie slovo. „Veď naša vlasť je v nebi“ (Flp 3, 20). Sme spoluobčanmi svätých (porov. Ef 2, 19). Pre občana je dôležité, aby poznal a zodpovedne prijímal svoje práva a povinnosti. Nielen kvôli tomu, aby neprišiel do konfliktu so zákonom, ale v prvom rade preto, aby žil naplno možnosti, ktoré mu toto občianstvo ponúka. Dnes je na správaní (aj na tvárach) mnohých z nás vidieť, že nevieme, čo nám Boh daroval; neprijali sme svoje „nebeské práva“ ako výsadu, ale pozeráme sa na ne ako na povinnosť. Možno práve pre túto zámenu nám chýba radosť z viery (v. 25). Isto máme poznať aj svoje povinnosti, ale dnes si nájdime čas na to, aby sme objavili svoje práva a ďakovali za ne. Je to prvý krok k tomu, aby sme ich aj radostne žili.
Napríklad: Boh mi vo svojej láske ponúka spásu, svoje otcovstvo, ochranu, príhovor svätých. Mám právo zložiť na neho svoje problémy i hriechy, mám k nemu voľný prístup a možnosť kedykoľvek s ním hovoriť; mám právo prijímať Krista ako pokrm a posilu na svojej ceste či očakávať odmenu v nebi.
|