|
Vrcholom Pavlovej radosti bolo vidieť u Filipanov, že sú jedna duša a jedna myseľ. Túžil radovať sa z toho, že ich láska rastie a že všetci rovnako zmýšľajú. Ale pozor! Nie hocijako rovnako. Ale tak ako Kristus Ježiš (v. 5). „Aby ste jedni o druhých zmýšľali podľa Krista Ježiša“ (Rim 15, 5).
Nie je ťažké zmýšľať rovnako. Napríklad zmýšľať rovnako zle o susede, o politikoch, lekároch… Ale zmýšľať o nich tak ako Ježiš a nájsť ešte zopár ľudí, ktorí by o nich zmýšľali tak isto, to už je veru skoro zázrak. A o toto práve ide. Podľa príslovia: „Vrana k vrane sadá“ si často nachádzame niekoho, s kým sa nám tak dobre, od srdca ponadáva, pošomre. Takáto „jednota“ sa buduje ľahko, na to naskočíme hneď. Ale keď chce niekto vniesť do rodiny či spoločenstva Kristov pohľad na človeka, vtedy sa k nemu málokto pridá. Kiež by sme boli takí jednotní v dobrom, ako sme jednotní v šomraní a posudzovaní!
Božie slovo nás pozýva k jednote v láske a v myslení podľa Krista. Čím sme bližšie ku Kristovi, tým sme bližšie k sebe. V myslení i v láske. Preto nám Pavol radí, aby sme sa obnovili premenou zmýšľania (porov. Ef 4, 23). Ako myslíme, tak žijeme. Ak začneme myslieť tak ako Kristus, začneme aj žiť ako on. Porovnávajme svoje myslenie s Božím slovom, aby sme zachytili našu jednotu či nejednotu s Kristom.
|
