Dnes by sme mohli uvažovať o tom, ako by malo vyzerať naše správanie podľa vzoru Krista, ktorý sa zriekol svojich práv. Ale nechajme svoj pohľad celkom upretý na Kristovi. Nechajme sa nadchnúť naším Bohom; dovoľme mu, aby nás nechal stáť v úžase pred ním. Otvorme sa tejto skúsenosti.
Ježiš netrval na svojom božskom postavení. Pokoril sa tak, že človeku je to nemožné. Priepasť medzi Božím a ľudským bytím je taká nesmierna, že ju mohla preklenúť iba Božia láska. Aj keby sa človek stal tým najnepatrnejším chrobáčikom či trávou, jeho poníženie by bolo neporovnateľné s ponížením Boha, ktorý sa stal jedným z nás. Aký veľký je náš Boh! To, čo bolo jeho vlastné, dal k dispozícii nám. Vedome a dobrovoľne sa podriadil všetkým obmedzeniam ľudského života vrátane smrti. Jeho meno je mocné a sväté. (Meno tu neznamená len „názov osoby“, ale označuje dôstojnosť, postavenie a všetko, čo vykonal.)
Meno Vyvýšeného je také vznešené, že sa pred ním má skloniť – podľa jasného Božieho zámeru – každé koleno na nebi, na zemi i v podsvetí.
Tak prečo nie aj moje a teraz?
|