|
|
Flp 2, 12 – 18
A preto, moji milovaní, ako ste vždy poslúchli, a nielen v mojej prítomnosti, ale oveľa viac teraz v mojej neprítomnosti, s bázňou a chvením pracujte na svojej spáse. Veď to Boh pôsobí vo vás, že aj chcete, aj konáte, čo sa jemu páči. Všetko robte bez šomrania a pochybovania, aby ste boli bezúhonní a úprimní, Božie deti bez hany uprostred zvrhlého a skazeného pokolenia; medzi ktorým svietite ako svetlá na svete tým, že sa držíte slova života na moju slávu v Kristov deň, že som nebežal nadarmo a nenamáhal sa zbytočne. A keby som mal aj svoju krv vyliať na obetu a svätú službu vašej viery, radujem sa a radujem sa s vami všetkými. Takisto sa aj vy radujte a radujte sa so mnou!
|
|
|
|
Pavol sa obracia na milovaných Filipanov po tom, čo im predložil pred oči Kristovu cestu poníženosti a poslušnosti. Vyzýva ich, aby pracovali na dare spásy, ale zároveň im pripomína, že iba Boh môže spôsobiť, že budú konať podľa jeho dobrej vôle. Spásu si nemôžu zaslúžiť, ale nemajú ju ani len pasívne prijímať. Majú zotrvávať v slove života, v Božom slove; žiť ho, lebo Božie vyvolenie je pre nich veľký záväzok.
„Veď to Boh pôsobí vo vás, že aj chcete, aj konáte, čo sa jemu páči“ (v. 13).
|
|
|
|
Je smutné, ak nechceme konať ani nekonáme, čo sa Bohu páči. Niekedy možno iba chceme a inokedy iba konáme.
Boh pôsobí v nás tak, že pohýna naše srdcia, aby sme chceli konať to, čo je jeho vôľa, a aby sme to aj konali. To, že niečo máme a chceme urobiť, ešte neznamená, že nám to pôjde ľahko a bez problémov. Ale to vnútorné chcenie nás ženie dopredu, aby sme prekonali všetky možné prekážky. Mali by sme teda robiť to, čo sa Bohu páči – a robiť to s vnútornou ochotou, aj keď je to napríklad povinnosť. Vtedy je to milé Bohu. Keď pri plnení povinností šomreme, je to znak, že nám táto vnútorná ochota chýba. Vtedy iba konáme a nechceme. Boh však môže spôsobiť, aby sme aj chceli robiť to, čo robíme alebo čo máme robiť. Nielen aby sme to robili preto, lebo musíme. Tak ho o to prosme. Mohli by sme si to zhrnúť do malého pravidla: Najprv skúmaj, čo sa Bohu páči a čo nie. Čo sa Bohu nepáči, nerob! Keď robíš to, čo sa mu páči, pros o vnútornú ochotu a nešomri. Tak budeš všetko robiť bez šomrania. Týmto sa môžeme stať svetlom, ktoré iným ukáže správny smer.
|
|
|
Dobrý Bože, odpusť mi, že nekonám, čo mám konať; a tiež to, že veľa vecí robím nie ochotne, ale akoby pod nátlakom, aj keď viem, že ich mám robiť. Dnes ťa prosím o vnútornú ochotu robiť to, čo som spoznal ako dobré a tebe milé. Nech ma k tomu zvnútra pohýna tvoj Svätý Duch, aby som nielen konal, ale aj chcel, čo sa tebe páči.
|
|
|
Ježiš, ktorý pohýna moje srdce
|
|
|
