|
|
Flp 3, 1 – 6
Napokon, bratia moji, radujte sa v Pánovi. Nelení sa mi písať vám to isté a pre vás je to zábezpeka. Dajte si pozor na psov, dajte si pozor na zlých pracovníkov, dajte si pozor na okyptencov! Veď obrezaní sme my, čo slúžime v Božom Duchu a chválime sa v Kristovi Ježišovi a nevkladáme nádej do tela, hoci ja by som mohol aj do tela vkladať nádej. Ak si niekto iný myslí, že môže mať nádej v tele, tým skôr ja: na ôsmy deň obrezaný, z Izraelovho rodu, z Benjamínovho kmeňa, Hebrej z Hebrejov, čo sa týka zákona farizej, čo do horlivosti prenasledovateľ Cirkvi, čo do spravodlivosti, ktorá je v zákone, žil som bezúhonne.
|
|
|
|
Pavol sa obracia na svoju obec, aby ju varoval pred ľuďmi, ktorí ju ohrozujú zvnútra. Boli to jeho protivníci, kresťania zo židovstva, ktorí nútili kresťanov z pohanstva, aby prijali obriezku. Nazval ich zlými robotníkmi, psami. Pes bolo vtedy nečisté zviera a týmto slovom označovali pohanov.
Pavol proti nim vystupuje bez zábran, lebo sa spoliehajú na svoje ľudské možnosti a na židovský zákon a to aj učia, čím ohrozujú vieru kresťanov vo Filipách.
„… nevkladáme nádej do tela, hoci ja by som mohol“ (v. 3 – 4).
|
|
|
|
Pavol mal veľa kladov, kvôli ktorým by sa mohol spoliehať na telo: rodený Žid z Benjamínovho kmeňa s výborným vzdelaním; horlivý bezúhonný farizej… to všetko boli hodnoty, ktoré medzi Židmi čosi znamenali. A on sa predsa na toto nespoliehal, hoci mohol aj mal na čo. Spoliehal sa iba na Krista a jeho kríž.
Nie je ťažké spoliehať sa na Boha, keď vieme, že na niečo nemáme. Vo všetkých situáciách, ktoré sú nad naše sily, obraciame sa skoro samozrejme na neho a spoliehame sa, že „doplní“ to, čo našej sile či schopnostiam chýba. Ale je nám ťažko pustiť Boha do dačoho, v čom sme dobrí. Často nám ani na um nepríde pozvať ho tam. V živote to potom vyzerá tak, že máme veci, ktoré zvládame sami a nevoláme tam Boha; nezaujíma nás, aký je jeho plán; ani ho tam veľmi nechceme, lebo si to chceme urobiť po svojom. A potom sú veci, do ktorých Boha voláme, lebo ich nezvládame. Ale Pavlov príklad nás pozýva k tomu, aby sme Bohu zverili všetky záležitosti svojho života, aby sme sa spoliehali na neho. Lebo Boh nie je iba náš pomocník, ale predovšetkým je náš Vládca. Nespoliehať sa na seba práve vtedy, keď by sme aj mohli – to je naozaj vláda Krista v našom živote.
|
|
|
Ježiš, ty si naozaj mojím Pánom. Odteraz už nechcem nič robiť bez teba. Chcem ťa pozývať do všetkého, aj do tých najbežnejších a jednoduchých prác. Nauč ma vo všetkom vnímať tvoju prítomnosť.
|
|
|
Ježiš, na ktorého sa spolieham
|
|
|
