ÚVOD k biblickým zamysleniam formou LECTIO DIVINA
ARCHÍV biblických zamyslení na stránke UPECE ZA

Pozri v internetovom prehliadači

Flp 3, 17 – 21

Bratia, spoločne ma napodobňujte a všímajte si tých, čo žijú podľa vzoru, aký máte v nás! Lebo mnohí, o ktorých som vám často hovoril a teraz aj s plačom hovorím, žijú ako nepriatelia Kristovho kríža. Ich koniec je záhuba, ich bohom je brucho a hanba je slávou tých, čo zmýšľajú pozemsky. Veď naša vlasť je v nebi. Odtiaľ očakávame aj Spasiteľa Pána Ježiša Krista. On mocou, ktorou si môže podmaniť všetko, pretvorí naše úbohé telo, aby sa stalo podobným jeho oslávenému telu.

Pavol sa predstavuje ako príklad hodný nasledovania, lebo on sám si vybral nasledovanie Krista, ktoré smeruje ku krížu. Za ním vidí slávu vzkriesenia. Je podobný pútnikovi alebo cudzincovi, ktorý vie, že jeho vlasť je inde. Tam ho čaká Ježiš. Premení jeho telo, aby sa stalo podobným Kristovmu oslávenému telu. To je budúcnosť všetkých, ktorí žijú ako priatelia Kristovho kríža.

„… s plačom hovorím, žijú ako nepriatelia Kristovho kríža“ (v. 18).

Filipania prijali vieru v Krista. Bolo to ich základné rozhodnutie. Na tejto ceste za ním mali však – tak ako my dnes – možnosť výberu. Vytrvať v nasledovaní Ukrižovaného alebo odísť z tejto cesty. Vytrvať je väčšinou ťažšie ako začať kráčať. Tí, ktorí majú pred očami svoju ozajstnú vlasť – kráčajú. Tí druhí žijú ako nepriatelia Kristovho kríža. Ich bohom sa stalo brucho, chvália sa tým, za čo by sa mali hanbiť, a ich koniec je záhuba. To nie sú tí z nás, ktorí neveria. To sú tí, ktorí nežijú to, čo veria. Odpor ku krížu môže mať rôzne odtiene: zákonnícku zbožnosť, spoliehanie sa na svoju dokonalosť či výkon, nechuť k námahe a lásku k pohodliu, sebecké upnutie sa na pozemský život a jeho dobrá. Skúmajme sami seba, či ešte kráčame v Kristových šľapajach, alebo už žijeme ako nepriatelia jeho kríža. „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba“ (Mt 16, 24). 
Iba niekoľko kontrolných otázok: Som ochotný zaprieť sa? Zapieram sa? Kedy som naposledy urobil niečo, čo sa mi nechcelo? Nerobím iba to, čo sa mi chce, čo mi je príjemné? Nie je pohodlie najvyšším zákonom môjho života? Kedy som si odoprel niečo, čo som mal chuť zjesť, vypiť, vidieť, počuť, povedať…? Nechcem mať všetko bez námahy a hneď? Buďme k sebe úprimní. Veď každý deň má dosť príležitostí na to, aby sme sa ku krížu vrátili a žili ako jeho priatelia.