„Myslím, že sme pochopili, že Pán je v našom živote blízko práve cez Božie slovo a cez sviatosti. Prosme ho, aby sa táto jeho blízkosť čoraz viac dotýkala nášho vnútra a aby sa tak zrodila radosť; tá radosť, ktorá je prítomná tam, kde je Ježiš skutočne blízko“(Benedikt XVI., 11. 12. 2008).
„Takto už od prvotných kresťanských čias Cirkev preniknutá Duchom Svätým chápala, že Božia blízkosť nie je otázkou času a priestoru, ale otázkou lásky. Láska sprostredkuje blízkosť!“ (Benedikt XVI., 14. 12. 2008).
Božia blízkosť so sebou prináša radosť a pokoj, ktorý prevyšuje každú chápavosť. Svedčí o tom aj sv. Faustína vo svojom Denníčku: „Boh ma tak mocne priťahoval k sebe, že často nebolo v mojej moci vzdorovať jeho milosti. Keď som bola náhle ponorená v ňom, Ježiš ma tak napĺňal svojím pokojom, že neskôr, aj keď som sa chcela znepokojovať, tak som nemohla“ (143).
Pripomínajme si viackrát za deň Pánovu prítomnosť, aby sme si uvedomili, že je blízko pri nás. Kdekoľvek sa nachádzame, obráťme svoju myseľ k nemu: Ježiš, ty si tu; ty si mi blízko, si v mojom srdci. A robme to aj pri čítaní Božieho slova, pri prijímaní sviatostí: Ty sám ku mne teraz hovoríš, ty sám mi odpúšťaš, ty sa teraz obetuješ, teba, Ježiš, teraz prijímam… Nenechajme Boha prejsť len tak okolo.
|