Hojnosť, bohatstvo – to sú veci, ktoré často komplikujú náš život oveľa viac ako nedostatok či chudoba. Je totiž ľahké nechať sa spútať či fascinovať bohatstvom. Je to veľmi nebezpečné aj pre dušu, lebo v takomto rozpoložení je priam nemožné, aby sme sa nechali spútať či očariť Bohom. Aby hojnosť neovládla naše srdcia, je potrebná Božia sila, ktorá nám poskytne nadhľad a slobodný postoj, aký mal Pavol: „Viem žiť skromne a viem aj oplývať. Všade a všetko som sa už naučil: byť sýty aj hladovať, mať hojnosť i núdzu trieť“ (v. 12). Veľmi premenlivé životné okolnosti vyžadovali od Pavla vnútornú silu, rovnováhu, slobodu, zakotvenosť v Bohu. Tak v nedostatku, ako aj v nadbytku. Bolo to možné iba v tom, ktorý ho posilňoval (porov. v. 13).
Dajme si pozor na hojnosť akéhokoľvek bohatstva. „Ak vám pribúda bohatstva, neoddávajte mu srdce“ (Ž 62, 11). Lebo tí, ktorí si nechali svoje srdce pripútať k bohatstvu, veľmi ťažko vojdú do Božieho kráľovstva. Tu na zemi do pokoja, spravodlivosti a radosti a po smrti do večného spoločenstva s Bohom.
|