ÚVOD k biblickým zamysleniam formou LECTIO DIVINA
ARCHÍV biblických zamyslení na stránke UPECE ZA

Pozri v internetovom prehliadači

Gal 1, 11 – 24

Bratia, pripomínam vám, že evanjelium, ktoré som vám ja hlásal, nemá ľudský pôvod, lebo ja som ho neprijal ani som sa ho nenaučil od človeka, ale zo zjavenia Ježiša Krista. Vy ste počuli, ako som si kedysi počínal v židovstve: že som veľmi prenasledoval Božiu Cirkev a nivočil som ju. V židovstve som prevýšil mnohých vrstovníkov vo svojom rode, lebo som viac horlil za obyčaje svojich otcov. Ale keď sa Bohu, ktorý si ma už v lone matky vybral a svojou milosťou povolal, zapáčilo zjaviť vo mne svojho Syna, aby som ho zvestoval medzi pohanmi, už som sa neradil s telom a krvou, ani som nešiel do Jeruzalema za tými, čo boli apoštolmi prv ako ja, ale odišiel som do Arábie a opäť som sa vrátil do Damasku. Až po troch rokoch som šiel do Jeruzalema, aby som videl Kéfasa, a zostal som uňho pätnásť dní. Iného z apoštolov som nevidel, iba Jakuba, Pánovho brata. A čo vám píšem, hovorím pred Bohom, že neklamem. Potom som išiel do končín Sýrie a Cilície. Ale Kristovým cirkvám v Judei som bol osobne neznámy, ibaže počuli: „Ten, čo nás kedysi prenasledoval, teraz hlása vieru, ktorú predtým nivočil,“ a oslavovali Boha za mňa.

Galaťania sa nechali zviesť falošnými učiteľmi. Pavol ich prísne napomína a pripomína im (aj nám) božský pôvod evanjelia, ktoré hlása. Hovorí o svojich židovských koreňoch, o tom, ako prenasledoval kresťanov, o svojom obrátení, keď Boh zasiahol do jeho života a radikálne mu zmenil smer. Stretnutie so Vzkrieseným bolo zároveň povolaním za apoštola pohanov. Po troch rokoch sa Pavol stretáva s Petrom. 

„… prevýšil (som) mnohých vrstovníkov, lebo som viac horlil…“ (v. 14).

Pavol neprenasledoval kresťanov preto, lebo mal záľubu v krutosti alebo podobne. Bol horlivým farizejom, ktorý bral zákon smrteľne vážne. Tento zápal ho hnal bojovať za jeho zachovávanie a za úctu voči jedinému Bohu a jeho ľudu. Božím zásahom sa neskôr stal horlivým hlásateľom evanjelia. Horlivosť je Božia vlastnosť, ktorú Pavol odzrkadľoval. („Toto hovorí Pán zástupov: Horlím za Jeruzalem a za Sion veľkou horlivosťou“; Zach 1,14. Ježiša stravovala horlivosť za Otca a za jeho dom; porov. Jn 2, 13.) Horlivosť je oheň Ducha, ktorý horí vnútri človeka, pohýna ho smerom k Bohu i ľuďom, rozsvecuje i zohrieva okolie. 
Ako by sme mohli my charakterizovať svoj postoj voči Bohu a Božím veciam? Som zapálený, horlivý, alebo skôr vlažný a ľahostajný? (Zjv 3, 14n). Pohýna ma čosi zvnútra? Chcem byť zapálený pre Ježiša, alebo som spokojný so svojím stavom? Nie som tým, ktorý stále iba čosi od Boha i od ľudí očakáva a sám nevychádza so žiadnou iniciatívou? V čom prevyšujem svojich vrstovníkov? Za čo som najviac zapálený, na čo kladiem vo svojom živote najväčší dôraz? 
Zapáliť nás môže iba Ten, ktorý sám horí. Ak sa k nemu priblížime.