|
|
Gal 2, 1 – 10
Potom po štrnástich rokoch som znova šiel s Barnabášom do Jeruzalema a vzal som so sebou aj Títa. Išiel som ta pohnutý zjavením a predložil som im evanjelium, ktoré hlásam medzi pohanmi; ale v súkromí tým, čo niečo znamenali, či nebežím alebo či som nebežal nadarmo. Ale ani Títus, ktorý bol so mnou, hoci bol Grék, nebol donútený dať sa obrezať. A to pre falošných bratov, votrelcov, čo sa vlúdili špehovať našu slobodu, ktorú máme v Kristovi Ježišovi, aby nás zotročili. Ani na chvíľu sme im neustúpili a nepodriadili sme sa, aby sa vám zachovala pravda evanjelia. A od tých, čo boli niečím – akí boli kedysi, to ma nezaujíma; Boh nenadŕža nijakému človekovi –, tí teda, čo niečo znamenali, nič iné mi nepridali, ale naopak, keď videli, že mne je zverené evanjelium pre neobrezaných, tak ako Petrovi pre obrezaných –veď ten, ktorý pomáhal Petrovi v apoštoláte medzi obrezanými, pomáhal aj mne medzi pohanmi –, a keď poznali milosť, ktorú som dostal, Jakub, Kéfas a Ján, ktorých pokladali za stĺpy, podali mne a Barnabášovi pravicu na znak spoločenstva, že my pôjdeme medzi pohanov a oni medzi obrezaných. Len aby sme pamätali na chudobných, čo som sa aj usiloval robiť.
|
|
|
|
Pavol odišiel do Jeruzalema, kde od stĺpov Cirkvi prijal oficiálne potvrdenie svojho misijného poslania medzi pohanmi. Obhajoval tam tiež prax uvedenia pohanov do kresťanstva bez toho, aby sa od nich vyžadovala obriezka a zachovávanie Mojžišovho zákona. Ani Peter a ostatní v Jeruzaleme nekládli požiadavku obriezky pohanom, ktorí sa stávali kresťanmi. Vyžadovali to iba falošní učitelia – votrelci.
„Ani na chvíľu sme neustúpili a nepodriadili sme sa, aby sa vám zachovala pravda evanjelia“ (v. 5).
|
|
|
|
Pavol mal veľkú lásku k zjavenej pravde. Kvôli nej neustúpil v nepríjemnostiach ani sa nepodriadil pod nátlakom tých, ktorí ju deformovali. Neprijal nič, čo nebolo v zhode s evanjeliom. Tak zachoval pravdu evanjelia aj pre nás. Ak chceme, aby Pravda zostala pre ostatných, aby bola zreteľná a jasná pre naše deti, pre ďalšie generácie, musíme ju predovšetkým žiť. Nesmieme ustupovať a podriaďovať sa tlaku sveta, ktorý sa odcudzil Bohu a je zameraný proti nemu. Lebo potom je evanjelium, ktoré žijeme, zriedené a zmiešané s klamom sveta, málo príťažlivé pre nás samých aj pre iných. Náš život je často jediným evanjeliom, ktoré chcú ľudia dneška čítať. Môžu v ňom vidieť Kristovu pravdu a radosť? Nemám aj ja zásluhu na tom, že mnohí netúžia po Kristovi, lebo vidia môj život? Žijem evanjelium v pravde a plnosti, alebo zriedené svojimi názormi a mienkou sveta?
Chcem sa Bohu ponúknuť na takúto službu?
|
|
|
Bože, zmiluj sa nado mnou, keď mojou vinou iní nechcú prijať tvoju pravdu, lebo ju nežijem. Zmiluj sa nad všetkými, ktorí mne predstavili evanjelium ako nepravdivé a nepríťažlivé; nad všetkými, ktorí ho nežili a tvrdili mi, že to, čo žijú, je kresťanstvo, že je to viera v teba. Ponúkam sa ti dnes celý, aby si ma použil ako svedka tvojej pravdy, lásky a pokoja. Chcem zachovať tvoje evanjelium vo svojom živote v celej jeho kráse a príťažlivosti.
|
|
|
Ježiš – osoba stále príťažlivá
|
|
|
