ÚVOD k biblickým zamysleniam formou LECTIO DIVINA
ARCHÍV biblických zamyslení na stránke UPECE ZA

Pozri v internetovom prehliadači

Gal 3, 6 – 14

Tak ako Abrahám uveril Bohu a počítalo sa mu to za spravodlivosť. Vedzte teda, že tí, čo sú z viery, sú Abrahámovými synmi. Písmo predvídalo, že Boh z viery ospravedlní pohanov, preto predpovedalo Abrahámovi: „V tebe budú požehnané všetky národy.“ Teda tí, čo sú z viery, sú žehnaní s veriacim Abrahámom. No všetci, čo sú zo skutkov podľa zákona, sú pod kliatbou, veď je napísané: „Prekliaty je každý, kto nevytrvá vo všetkom, čo je napísané v knihe Zákona, aby to konal.“ A je zjavné, že zákon neospravedlňuje nikoho pred Bohom, lebo spravodlivý bude žiť z viery. Zákon však nie je z viery, ale kto ich bude plniť, bude z nich žiť. Kristus nás vykúpil spod kliatby zákona tým, že sa za nás stal kliatbou, lebo je napísané: „Prekliaty je každý, kto visí na dreve,“ aby v Kristovi Ježišovi prešlo Abrahámovo požehnanie na pohanov, aby sme skrze vieru dostali prisľúbeného Ducha.

Pavol uvádza Abraháma ako príklad toho, že ani obriezka, ani iný príkaz nemôže človeka premeniť tak ako viera. Abraháma Boh uznal za spravodlivého pre jeho vieru. Vďaka viere bol aj obdarený požehnaním. Zákon postihuje kliatbou toho, kto nie je schopný zachovávať všetky jeho prikázania. To však nedokáže nik. Ježiš Kristus vzal na seba túto kliatbu, aby ju odstránil a daroval Abrahámovo požehnanie všetkým, ktorí v neho uveria.

„Vedzte teda, že tí, čo sú z viery, sú Abrahámovými synmi“ (v. 7).

Keď veríme v Ježiša Krista – Boha, Spasiteľa, Pána… sme synmi Abraháma. To, že sme synmi, znamená, že sme dedičmi všetkého požehnania, ktoré Boh dal Abrahámovi pre jeho vieru (3, 29). Aká vlastne bola jeho viera? Veril Bohu, nielen v jeho existenciu. Boh mu povedal: „Abrahám!“ On odpovedal: „Tu som“ (Gn 22). Boh mu povedal: „Odíď zo svojej krajiny, od svojho príbuzenstva… do krajiny, ktorú ti ukážem.“ A on odišiel, ako mu rozkázal Pán (Gn 12, 1n).
Toto je viera, ktorou sa otvárame požehnaniu, ktoré má Boh pre nás pripravené, otvárame sa plnosti života. Viera, ktorá v sebe zahŕňa ochotu počuť aj poslúchať Pánov hlas. Ako by Abrahám získal zasľúbenú zem, keby nebol počul, že ho tam Boh posiela, a keby nebol vykročil? Ako my môžeme plniť Boží plán, keď nepočujeme jeho hlas? 
Keby sme mali zdediť majetok po bohatých príbuzných, určite by sme urobili všetko potrebné, aby to dedičstvo bolo naše. Urobme teda všetko pre to, aby spozornel náš sluch na Boží hlas, aby sme mu boli poslušní a aby tak rástla naša dôvera.