ÚVOD k biblickým zamysleniam formou LECTIO DIVINA
ARCHÍV biblických zamyslení na stránke UPECE ZA

Pozri v internetovom prehliadači

Gal 4, 8 – 20

No vtedy, keď ste nepoznali Boha, slúžili ste tým, čo v skutočnosti nie sú bohmi. Ale teraz, keď ste poznali Boha, alebo skôr, keď Boh pozná vás, ako to, že sa znova vraciate k slabým a úbohým živlom a chcete im zasa slúžiť ako predtým?! Zachovávate dni, mesiace, obdobia a roky! Bojím sa o vás, či sa azda nenamáham medzi vami nadarmo. Bratia, prosím vás, buďte ako ja, veď aj ja som ako vy. Ničím ste mi neublížili. A viete, že som vám prvý raz v telesnej slabosti hlásal evanjelium. A touto svojou skúškou vzhľadom na moje telo ste nepohrdli, ani ste ju neodmietli, ale prijali ste ma ako Božieho anjela, ako Krista Ježiša. Kdeže je teda vaša blaženosť? Veď vám môžem dosvedčiť, že keby to bolo bývalo možné, boli by ste si vylúpili oči a dali ich mne. Stal som sa vaším nepriateľom, keď vám hovorím pravdu? Horlia za vás nedobre, chcú vás odlúčiť, aby ste za nich horlili. Dobre je vždy horliť za dobro, a nielen vtedy, keď som u vás. Deti moje, znovu vás v bolestiach rodím, kým vo vás nebude stvárnený Kristus. Teraz by som chcel byť u vás a zmeniť svoj hlas, lebo neviem, čo s vami.

Pavol pripomína Galaťanom ich pohanskú minulosť a službu bôžikom. Nechápe, prečo sa teraz, keď už uverili Kristovi, znova k nim vracajú. Pohania majú zanechať svoje modly a Židia svoje obrady – znamenia otroctva –, aby žili v slobode Božích detí. Aby ako kresťania dorástli do plnej zrelosti viery. Keď vidí, že vinou falošných učiteľov ochladol ich vzťah k nemu, ktorý bol kedysi plný lásky, pociťuje bolesť.
 
„Deti moje, pre ktoré znova trpím pôrodné bolesti, kým Kristus nebude stvárnený vo vás…“ (v. 19; ekum. prekl.).

Keď nadíde čas pôrodu dieťatka, mama, ktorá ho nosila pod srdcom, trpí pôrodné bolesti. Vyžaduje si to nový život a patrí to k materstvu. Tieto bolesti nemôže miesto nej odtrpieť otec dieťaťa ani nikto iný, aj keď s ňou veľmi spolucítia. „Keď žena rodí, je skľúčená, lebo prišla jej hodina. No len čo porodí dieťa, už nemyslí na bolesti pre radosť, že prišiel na svet človek“ (Jn 16, 21). Podobnú zákonitosť môžeme vybadať v duchovnom živote. Aj Pavol o tom hovorí, ale s tým, že on sám berie na seba „pôrodné bolesti“, aby mohol byť v kresťanoch stvárnený Kristus. Korinťanom píše: „… otcov nemáte mnoho, lebo v Kristovi Ježišovi ja som vás splodil skrze evanjelium“ (1 Kor 4, 15). Hovorí o duchovnom otcovstve. Trpí namiesto iných, aby sa v nich mohol narodiť Ježiš, aby mali v sebe nový život. Nečudujme sa preto, že ani obrátenie tých, za ktorých sa modlíme, nejde hladko. Ak sme ochotní „trpieť za nich pôrodné bolesti“, obetovať modlitby, ťažkosti a námahy, aby v sebe dovolili žiť Kristovi, stávame sa duchovne plodnými. Týmto sme pozvaní do duchovného materstva a otcovstva.