ÚVOD k biblickým zamysleniam formou LECTIO DIVINA
ARCHÍV biblických zamyslení na stránke UPECE ZA

Pozri v internetovom prehliadači

Gal 6, 1 – 10

Bratia, keby aj niekoho pristihli pri nejakom poklesku, vy, ktorí ste duchovní, napravte ho v duchu miernosti; a daj si pozor, aby si aj ty neupadol do pokušenia. Neste si vzájomne bremená, a tak naplníte Kristov zákon. Lebo ak si niekto myslí, že je niečím, hoci nie je ničím, sám seba klame. Nech každý skúma svoje skutky, a tak sa bude chváliť len sám v sebe, a nie pred iným. Veď každý ponesie svoje vlastné bremeno. Ten, koho vyučujú slovo, nech sa delí o všetky dobrá s tým, kto ho vyučuje. Nemýľte sa: Boh sa vysmievať nedá. Čo človek zaseje, to bude aj žať. Lebo kto seje pre svoje telo, z tela bude žať porušenie. Ale kto seje pre ducha, z ducha bude žať večný život. Neúnavne konajme dobro, lebo ak neochabneme, budeme v pravom čase žať. Kým teda máme čas, robme dobre všetkým, ale najmä členom rodiny veriacich. 

Medzi postojmi, ktoré nesmú chýbať v živote podľa Ducha, hrá dôležitú úlohu láska k blížnemu, ktorá má riadiť vzťahy vnútri spoločenstva. Ona je osobitným spôsobom „Kristovým zákonom“. Pavol tu uvádza niektoré jej prejavy. Kresťanom v Galácii pripomína, že majú poskytovať učiteľom viery to, čo potrebujú. 
Vrúcne povzbudenie neúnavne konať dobro, uzatvára tieto riadky.

„Neste si vzájomne bremená, a tak naplníte Kristov zákon“ (v. 2).

Nevieme, či Pavol myslel na niečo konkrétne, keď hovoril o bremenách. Ale vieme, že keď to budeme robiť, naplníme Kristov zákon lásky. Najprv sa rozhodnime pre ochotu robiť to. Potom, keď chceme nejakému človeku pomôcť, pozorne sledujme, čo je pre neho ťažké, a keď sa s tým namáha, pomôžme mu. Majme takto stále otvorené oči na potreby svojich blížnych. Láska je vynachádzavá. Ešte je dobre uvedomiť si, že to, čo je ťažké pre mňa, nemusí byť ťažké pre iných. A tiež: keď je niečo pre mňa ľahké, keď s tým nemám problém, pre iného to môže byť bremeno nad jeho sily, tak sa „nehrajme na hrdinov,“ napr. nehovorme: „Ako toto nemôžeš vedieť?!“ Je to veľmi zraňujúce. A druhá strana mince: nechajme aj iných, aby nám pomohli niesť naše bremená. Neraz chceme pomoc od Boha a neprijímame ju od ľudí, lebo je to „pod našu úroveň“ alebo to jednoducho nedokážeme. Ale ak sa nenaučíme prijímať pomoc od ľudí, ktorých vidíme, ako dokážeme prijať pomoc od Boha, ktorého nevidíme? A možno práve týchto ľudí nám posiela Ježiš, aby nás vyliečil z našej sebestačnosti, z našej istoty, že nikoho nepotrebujeme. Ježiš bol Bohočlovek a potreboval Otca aj ľudí. „Otče, ďakujem ti, že si ma vypočul“ (Jn 11, 41; Lk 22, 42). „Ako  vychádzali,  stretli  človeka  z Cyrény, menom Šimona… Tak prišli na miesto, ktoré sa volá Golgota“ (Mt 27, 32n).