|
|
Gal 6, 11 – 18
Pozrite, akými veľkými písmenami vám píšem vlastnou rukou. Všetci, čo sa chcú páčiť podľa tela, nútia vás, aby ste sa dali obrezať, len aby ich neprenasledovali pre Kristov kríž. Veď ani tí, čo sa dávajú obrezať, nezachovávajú zákon, ale chcú, aby ste sa vy dali obrezať, aby sa mohli chváliť vaším telom. Ale ja sa nechcem chváliť ničím iným, iba krížom nášho Pána Ježiša Krista, cez ktorý je svet ukrižovaný pre mňa a ja pre svet. Lebo ani obriezka nie je nič, ani neobriezka, ale nové stvorenie. A nad všetkými, čo sa budú riadiť týmto pravidlom, pokoj a milosrdenstvo, aj nad Božím Izraelom. A odteraz nech ma už nik neobťažuje, lebo ja nosím na svojom tele Ježišove znaky. Milosť nášho Pána Ježiša Krista nech je s vaším duchom, bratia. Amen.
|
|
|
|
Záver Listu Galaťanom napísal Pavol vlastnoručne. Tým chcel potvrdiť celý list nadiktovaný pisárovi. V posledných riadkoch chce ešte zvýrazniť hlavnú tému listu: popretie obriezky ako cesty ku spáse a vyzdvihnutie Kristovho kríža, prameňa skutočnej slobody. Nakoniec, pred záverečným pozdravom, Pavol pripomína utrpenie, ktoré ako apoštol Ježiša Krista znáša pre evanjelium.
„… ale chcú, aby ste sa vy dali obrezať, aby sa mohli chváliť vaším telom“ (v. 13).
|
|
|
|
Kresťania zo židovstva chceli aj obrátených pohanov priviesť k zachovávaniu zákona. Pavol odhaľuje motívy konania týchto židokresťanov, ktorí prišli do Galácie a nútili kresťanov z pohanstva dať sa obrezať. Galaťanov upozorňuje na to, že sa chcú iba chváliť ich (obrezaným) telom. Nezáleží im na Kristovi a na jeho kríži a nechcú byť preňho prenasledovaní (v. 12). Nezáleží im ani na ľuďoch, aby mali nový život a spásu. Jediné, na čom im záleží, je, aby sa mali čím vychvaľovať a tak byť obdivovaní a oslavovaní ľuďmi.
Pavol tým varuje aj nás. Jednak aby sme nenaleteli takýmto ľuďom, lebo im ide iba o ich vlastné dobro. A potom aby sme my sami nekonali z takýchto nekalých motívov, lebo to je ešte horšie. Služba či pomoc, ku ktorej nás pohýna túžba po obdive alebo vlastnom prospechu, nie je milá Bohu. Tak ako „obeta hriešnikov je odporná Pánovi, zvlášť, keď sa obetuje na zlý úmysel“ (Prísl 21, 27).
Náš skutok vykonaný so zlým úmyslom síce môže pomôcť iným, ale nám neprospeje. Keď je to aj na škodu iných, tak nám to ešte priťaží.
|
|
|
Bože, ty si ten, čo bude skúmať moje skutky a prezerať moje úmysly.
A tak nás nauč rátať naše dni, aby sme našli múdrosť srdca.
Hneď zrána nás naplň svojou milosťou a budeme jasať a radovať sa po všetky dni života. Nech je nad nami dobrotivosť Pána, nášho Boha;
upevňuj dielo našich rúk, dielo našich rúk upevňuj! (Múd 6; Ž 90).
|
|
|
Ježiš, ktorý pozná moje motívy
|
|
|
