|
|
Hebr 12, 4 – 13
V boji proti hriechu ste ešte neodporovali až do krvi. A zabudli ste na povzbudenie, ktoré sa vám prihovára ako synom: „Syn môj, nepohŕdaj Pánovou výchovou, ani neklesaj, keď ťa on karhá. Lebo koho Pán miluje, toho tresce, a šľahá každého, koho prijíma za syna.“ Je na vašu nápravu, čo znášate. Boh s vami zaobchádza ako so synmi. A ktorého syna by otec nekarhal? Ak ste mimo výchovy, na ktorej dostali účasť všetci, potom ste nemanželské deti, a nie synovia! A potom aj naši telesní otcovia nás vychovávali a vážili sme si ich. Nepodriadime sa tým viac Otcovi duchov a budeme žiť?! A oni nás karhali na krátky čas a tak, ako sa im videlo, on však kvôli tomu, čo je užitočné, aby sme mali účasť na jeho svätosti. Pravda, každá výchova v prítomnosti sa nezdá radostná, ale krušná; neskôr však prináša upokojujúce ovocie spravodlivosti tým, ktorých ona vycvičila. Preto vzpružte ochabnuté ruky a podlomené kolená! A vaše nohy nech kráčajú rovno, aby sa to, čo je chromé, nevykĺbilo, ale skôr aby sa uzdravilo.
|
|
|
|
Autor aj naďalej povzbudzuje čitateľov k vernosti. Ukazuje im, že skúškou viery ich Boh prijíma do „školy viery“. Písmom dokazuje, že byť synom a byť vychovávaný patrí k sebe. Povzbudzuje, aby vytrvali v tom, čo im slúži na výchovu, lebo to je znak, že nie sú cudzie deti, ale Božie. Ak uznávajú právo pozemských otcov na výchovu, o čo skôr by sa mali podriadiť Bohu Otcovi.
„Ak ste mimo výchovy… potom ste ako nemanželské deti, a nie synovia“ (v. 8; ekum. prekl.).
|
|
|
|
Prvým a jediným motívom Božej výchovy (cez skúšky, trápenie) je Božia láska k nám. Ak naši otcovia – tak ako ani my – nie sú ideálni, a predsa ich výchova je veľmi potrebná, o čo skôr nám prospieva výchova nebeského Otca. Telesní otcovia poväčšine chcú, aby sa im ich deti podobali, aby sa v nich „videli“. Formovaním sa snažia odstrániť to, čo sa im na deťoch nepáči, čo považujú za nesprávne. Božia výchova je dokonalá. Očisťuje nás od všetkých nánosov, ktoré zakrývajú jeho svätosť v nás. Odkrýva v nás Boží obraz, na ktorý sme stvorení.
Keby sme boli bez výchovy, boli by sme akoby bez Otca.
Keby sme boli bez výchovy, boli by sme bez lásky, bez ozajstnej lásky. Pravá láska formuje, tvaruje, určuje hranice. Povzbudením, usmernením, uznaním, príkazom aj zákazom. Boh prejavuje svoju otcovskú lásku tak, že nás vychováva. My prejavujeme svoju lásku k nemu tým, že sa necháme tvarovať. Bez výchovy nemôžeme dozrieť v zrelé osobnosti. Keď neprijímam výchovu, keď ju odmietam, nemením sa v Krista – iba starnem.
|
|
|
Najsvätejší Trojjediný Bože, ďakujem Ti, že si ma stvoril na svoj obraz. Vďaka ti za to, že ma vychovávaš; že chceš, aby tvoja svätosť vo mne bola viditeľná. Odstráň z môjho vnútra všetko, čo ju zakrýva. Urob ma poddajným a formovateľným. Daj mi milosť vytrvať v tom, čo mi slúži na výchovu, aj keď to nie je práve radostné ani príjemné.
|
|
|
Srdce Ježišovo – centrum Božej výchovy
|
|
|
Vypočujte si pieseň Púšť z nového CD s názvom Sloboda od nášho dlhoročného priateľa a člena tímu Otcovho srdca Michala Hrádockého:
|
|
|
“CD Sloboda vznikalo postupne ako ovocie premeny jedného srdca Otcovou láskou. S radosťou môžem povedať, že to srdce je moje, a s vďakou a bázňou tu zdieľam, čo mi On zjavil v modlitbe. Lebo služba v Otcovom srdci mi umožnila spočívať na Jeho srdci každý deň. A v tom je sloboda.”
Dostať sa k nemu viete TU.
|
|
|
|
