|
|
Hebr 12, 18 – 29
Nepriblížili ste sa k hmatateľnému a plápolajúcemu ohňu ani k čierňave, temnote a búrke ani k zvuku poľnice a hrmotu slov: Tí, čo ho počuli, prosili, aby sa im už tak nehovorilo; nemohli totiž uniesť príkaz: „Ak sa čo i len zviera dotkne vrchu, bude ukameňované.“ A také strašné bolo to, čo videli, že Mojžiš povedal: „Zľakol som sa a trasiem sa.“ No vy ste sa priblížili k vrchu Sion a k mestu živého Boha, k nebeskému Jeruzalemu, k myriadám anjelov, k slávnostnému zhromaždeniu a k spoločenstvu prvorodených, ktorí sú zapísaní v nebi, k Bohu, sudcovi všetkých, k duchom spravodlivých, ktorí už dosiahli dokonalosť k Ježišovi, prostredníkovi novej zmluvy, a k pokropeniu krvou, ktorá volá hlasnejšie ako Ábelova. Dajte si pozor, aby ste neodmietli toho, ktorý hovorí. Lebo ak neunikli tamtí, čo odmietali toho, ktorý hovoril na zemi, o čo menej my, keď sa odvrátime od toho, ktorý hovorí z neba. Jeho hlas vtedy otriasol zemou, teraz však sľubuje: „Ešte raz zatrasiem nielen zemou, ale aj nebom.“ A to „ešte raz“ naznačuje premenu toho, čo je otrasiteľné ako stvorené, aby ostalo to, čo je neotrasiteľné. A tak keďže prijímame neotrasiteľné kráľovstvo, zachovajme si milosť a pomocou nej slúžme Bohu tak, aby sme sa mu páčili, s úctou a bázňou. Veď náš Boh je stravujúci oheň.
|
|
|
|
Autor listu tu stavia oproti sebe zjavenie Boha na Sinaji a novozákonné zjavenie. Pri tom prvom prehovoril Boh k Mojžišovi v hrmení. Celé zjavenie sprevádzali prírodné úkazy, takže sa všetok ľud, Mojžiša nevynímajúc, chvel hrôzou. Konečné zjavenie Boha bolo v posledných dňoch, keď prehovoril v Synovi. Týmto porovnaním autor pozýva čitateľov k pozornému zachovávaniu toho, čo im zjavil Boží Syn. Všetko majú zachovávať s úctou a bázňou, lebo od toho závisí ich spása. Môžu ju stratiť, keď odmietnu Ježiša, ktorý k nim hovorí.
„… aby ostalo to, čo je neotrasiteľné“ (v. 27).
|
|
|
|
Ježiš nám svojím vtelením, smrťou a zmŕtvychvstaním umožnil priblížiť sa k Bohu. Skrze neho máme v jednom Duchu nielen prístup k Otcovi (Ef 2, 18), ale sme pozvaní mať účasť na živote Najsvätejšej Trojice. Boh sa nám úplne priblížil a vďaka tomu sa my môžeme priblížiť k nemu. V Ježišovi prijímame spásu, život v plnosti tu i vo večnosti, celé jeho kráľovstvo. A toto kráľovstvo je neotrasiteľné, nikdy nepominie. Aj hodnoty Božieho kráľovstva sú hodnotami neotrasiteľnými. Ostávajú nám naveky. Sú to hodnoty, ktoré za také považuje Božie slovo.
Život každého z nás je poznačený snahou o čosi. Zbierame to, čo pre nás má cenu. Všetko však, čo nie je hodnotou v Božích očiach, čo nie je majetkom jeho kráľovstva, bude z nás strasené. Smrťou.
Zostane nám iba Kristus a to z jeho kráľovstva, s čím sme zrástli srdcom. Čím sme srdcom bližšie k Bohu, tým viac sa sami zbavujme nepodstatných vecí, striasajme ich zo seba a usilujme o pravé hodnoty. Keby nami dnes Boh zatriasol, ostalo by nám niečo trvácne? Čo z toho, čo som včera alebo dnes urobil, obstojí pred Bohom?
|
|
|
Dobrý Bože, dnes ťa prosím: nauč ma žiť múdro. Nech sa nepachtím za niečím, čo nemá hodnotu v tvojich očiach. Nauč ma žiť múdro, aby si mi zostal v duši ty a tvoje kráľovstvo, keď smrťou prejdem do nového života. Zober mi už teraz to, čo by potom pred tebou neobstálo.
|
|
|
Srdce Ježišovo – prameň múdreho života
|
|
|
Vypočujte si pieseň Púšť z nového CD s názvom Sloboda od nášho dlhoročného priateľa a člena tímu Otcovho srdca Michala Hrádockého:
|
|
|
“CD Sloboda vznikalo postupne ako ovocie premeny jedného srdca Otcovou láskou. S radosťou môžem povedať, že to srdce je moje, a s vďakou a bázňou tu zdieľam, čo mi On zjavil v modlitbe. Lebo služba v Otcovom srdci mi umožnila spočívať na Jeho srdci každý deň. A v tom je sloboda.”
Dostať sa k nemu viete TU.
|
|
|
|
