ÚVOD k biblickým zamysleniam formou LECTIO DIVINA
ARCHÍV biblických zamyslení na stránke UPECE ZA

Pozri v internetovom prehliadači

Hebr 13, 1 – 6

Bratská láska nech trvá. Nezabúdajte na pohostinnosť, lebo niektorí takto prijali ako hostí anjelov, a ani o tom nevedeli. Pamätajte na väzňov, akoby ste boli s nimi uväznení, a na tých, čo trpia, veď aj vy sami ste v tele. Manželstvo nech majú všetci v úcte a manželské lôžko nepoškvrnené, lebo smilníkov a cudzoložníkov bude súdiť Boh. Vaše správanie nech je bez lakomstva; buďte spokojní s tým, čo máte. Veď on sám povedal: „Nezanechám ťa, ani neopustím.“ Preto smelo môžeme povedať: „Pán mi pomáha, nebudem sa báť; čože mi urobí človek?“

Posledná kapitola listu obsahuje množstvo konkrétnych pokynov. Autor na prvé miesto kladie bratskú lásku a považuje ju za základ kresťanskej obce. Tá sa má prejavovať najmä pohostinnosťou (podľa vtedajších zvykov prijatím putujúcich misionárov) a starostlivosťou o tých, ktorí boli uväznení pre vieru. Posvätnosť manželstva a odstup od lásky k peniazom sú pre autora ďalšími podstatnými známkami kresťanského života.

„Bratská láska nech trvá“ (v. 1).

Autor nepíše toto povzbudenie nejakej konkrétnej rodine, ale cirkevnej obci, spoločenstvu, ktoré by sme dnes mohli prirovnať k farnosti. A predsa píše o bratskej, súrodeneckej láske. A keď píše nech trvá, znamená to, že tá láska tam je, ale je potrebné, aby aj zostala. 
Ako môžeme my prispieť k tomu, aby v našich farnostiach i medzi kresťanmi vôbec vládla bratská láska? Zase sa to najlepšie naučíme od Ježiša. On, dokonalý Boh a človek, sa nehanbí volať nás svojimi bratmi a má k nám aj bratsky postoj (porov. 2, 11). Ak teda začneme od seba, a to je najlepšie riešenie, skúsme sa pozerať na ostatných ľudí ako na svojich bratov. V srdci ich nazvime môj brat, moja sestra v Kristovi a potom tiež povedzme: som bratom, som sestrou tomuto človeku. Ak nám niektorí ľudia „nesedia“, spomeňme si, že Ježiš sa za nás nehanbí; pričom medzi nami a Ježišom je isto väčší rozdiel, čo do svätosti, ako medzi nami a tým bratom. Potom začnime bratsky prejavovať lásku. Každému tak, ako to potrebuje a aké sú naše možnosti. Bezradnému skúsme poradiť, hladnému ponúknime jedlo, smädnému vodu, akoby sme sami boli smädní, hladní… Nenúkajme hladnému šaty a smädnému radu len preto, lebo to máme práve poruke. Robme to naozaj bratsky, ako sebe.