|
|
Hebr 13, 7 – 16
Pamätajte na svojich predstavených, ktorí vám hlásali Božie slovo. Dobre si všimnite, aký bol koniec ich života, a napodobňujte ich vieru. Ježiš Kristus je ten istý včera i dnes a naveky! Nedajte sa zviesť všelijakými a cudzími náukami, lebo najlepšie je posilňovať srdce milosťou, a nie pokrmami, ktoré neosožili tým, čo z nich žili. Máme oltár, z ktorého nemajú právo jesť tí, čo slúžia stánku. Veď telá tých zvierat, ktorých krv veľkňaz vnáša do Svätyne za hriech, sa spaľujú mimo tábora. Preto aj Ježiš, aby posvätil ľud svojou krvou, trpel za bránou. Vyjdime teda k nemu von z tábora a znášajme jeho pohanenie. Lebo tu nemáme trvalé mesto, ale hľadáme budúce. Skrze neho teda ustavične prinášajme Bohu obetu chvály, totiž ovocie úst, ktoré vyznávajú jeho meno. Ale nezabúdajte na dobročinnosť a vzájomnú pomoc, lebo v takých obetách má Boh záľubu.
|
|
|
|
V tejto časti je uvedené varovanie pred zvedením cudzími náukami. Dobrou ochranou pred odpadom je všímanie si a napodobňovanie tých, ktorí im hlásali Božie slovo, lebo vo viere zostali verní až do konca. Ježiša, o ktorom oni vydávali svedectvo, má vyznávať ako svoj pevný základ aj kresťanská obec. Autor sa tu poslednýkrát obracia za obetou v Deň zmierenia. Ježišovu obetu na kríži (alebo aj kríž sám) predstavuje ako nový oltár, na ktorom nemajú účasť tí, ktorí v neho neuverili.
„… najlepšie je posilňovať srdce milosťou, a nie pokrmami, ktoré neosožili tým, čo z nich žili“ (v. 9).
|
|
|
|
Duša, tak isto ako telo, potrebuje starostlivosť, posilu, pokrm. Čím posilniť, upevniť svoje srdce, aby nás nepriateľ nepremohol, aby sme sa nedali strhnúť mimo? Božie slovo nám radí: milosťou. Kompendium KKC učí: „Milosť je nezaslúžený dar, ktorý nám dáva Boh, aby nám dal účasť na svojom trojičnom živote a urobil nás schopnými konať z lásky k nemu“ (423). Teda posilňujme svoje srdcia tým, čo nám Boha ponúka, čo pochádza od neho. To je pravý pokrm pre dušu. Prijímajme ho, jedzme ho, aby sme boli silní na duchu.
Aj keď milosť k nám prúdi cez všetky sviatosti, cez Písmo, cez modlitbu… dnes si posvieťme na to, či prijímame milosť plynúcu z Eucharistie. Sám Ježiš hovorí: „Moje telo je pravý pokrm“ (Jn 6, 55).
Som si vedomý toho, že prijímanie eucharistického Krista nie je odmenou za to, že som dobrý, ale je posilou v boji proti hriechu? Prijímam Ježiša s čistým srdcom, s ľútosťou nad svojimi hriechmi? Prijímam ho tak často, ako len môžem? Nie som voči tejto sviatosti lásky ľahostajný? Prijímam ju vôbec? Keď mám možnosť, adorujem? Nie je moja duša zoslabnutá, vyhladovaná?
|
|
|
Chválim ťa, živý chlieb, ktorý zostúpil z neba; z neba k nám. Budú žiť naveky tí, čo budú jesť teba, môj Pán. Ty si chlieb života, pravý pokrm a nápoj. Chcem byť jedno s tebou a žiť z teba, Ježiš, Pán môj (pieseň).
|
|
|
Srdce Ježišovo, ktoré sa mi dáva v Oltárnej sviatosti
|
|
|
Vypočujte si pieseň Púšť z nového CD s názvom Sloboda od nášho dlhoročného priateľa a člena tímu Otcovho srdca Michala Hrádockého:
|
|
|
“CD Sloboda vznikalo postupne ako ovocie premeny jedného srdca Otcovou láskou. S radosťou môžem povedať, že to srdce je moje, a s vďakou a bázňou tu zdieľam, čo mi On zjavil v modlitbe. Lebo služba v Otcovom srdci mi umožnila spočívať na Jeho srdci každý deň. A v tom je sloboda.”
Dostať sa k nemu viete TU.
|
|
|
|
