|
|
Hebr 13, 17 – 25
Poslúchajte svojich predstavených a podriaďujte sa im, lebo oni bdejú nad vašimi dušami a budú sa za ne zodpovedať; aby to robili s radosťou, a nie so vzdychaním, lebo to by vám neosožilo. Modlite sa za nás; sme totiž presvedčení, že máme dobré svedomie, veď si chceme vo všetkom dobre počínať. Ale predsa veľmi vás prosím, robte to, aby som sa zasa čím skôr vrátil k vám. A Boh pokoja, ktorý pre krv večnej zmluvy vzkriesil z mŕtvych veľkého pastiera oviec, nášho Pána Ježiša, nech vás utvrdí v každom dobre, aby ste plnili jeho vôľu; a nech v nás vykoná, čo sa jemu páči, skrze Ježiša Krista. Jemu nech je sláva na veky vekov. Amen. Prosím vás, bratia, zneste slová povzbudenia; veď som vám napísal iba krátko. Vedzte, že náš brat Timotej bol prepustený na slobodu. Ak skoro príde, navštívim vás spolu s ním. Pozdravte všetkých svojich predstavených a všetkých svätých. Pozdravujú vás tí, čo sú z Itálie. Milosť nech je s vami všetkými.
|
|
|
|
Autor prosí adresátov veľmi naliehavo o modlitbu. Potom sa za nich modlí a požehnáva ich. Ježiša, ktorý zomrel a bol vzkriesený, nazýva veľkým pastierom oviec. S ohľadom na závažnosť slov povzbudenia – teda toho, čo písal a prečo to robil, môže dokonca povedať, že písal iba krátko. List uzatvára kratučkým prianím milosti. Môžeme ho označiť za napísanú kázeň určenú na čítanie pri zhromaždení spoločenstva. Svedčia o tom aj záverečné napomenutia a pozdravy.
„Poslúchajte tých, čo vás vedú… Nech to robia s radosťou, nie so stonaním, lebo to by vám neosožilo“ (v. 17; ekum. prekl.).
|
|
|
|
Autor listu poukazuje na zaujímavú vec – adresátom káže podriadiť sa tým, ktorí ich vedú; tým, ktorí sú zodpovední za ich duše. Keď sa vodcovia trápia pre neposlušnosť a nepoddajnosť tých, ktorých vedú za Kristom, zvereným to nie je na osoh, ale na škodu.
V praktickej rovine by sme si mohli uvedomiť: Kto mi ukazuje cestu za Kristom, kto ma vyučuje v Božom slove? Rodičia, katechéti, kňazi, biskupi, iní… Uvedomujem si ich ťažkú úlohu, ich zodpovednosť za mňa pred Bohom? Nespôsobujem im priamo či nepriamo bolesť, stonanie – svojou ľahostajnosťou, neposlušnosťou voči tomu, koho hlásajú, voči tomu, čo učia? Ak áno, neosoží nám to. Aj keď sme rodičmi, či inak zodpovednými, skúmajme sa dnes ako tí, ktorí sú tiež vedení.
O koľko väčšiu škodu máme z toho, keď sme nepodriadení Duchu Svätému. Tým ho predsa zarmucujeme. „Nezarmucujte Svätého Božieho Ducha…“ (Ef 4, 30). Pokúsme sa dnes rozhodnúť a robiť to, čo nám naši viditeľní vodcovia kážu robiť. Tak sa naučíme byť podriadení Duchu, ktorého nevidíme. Nech nás vedú s radosťou.
|
|
|
Ukáž mi, Pane, svoje cesty a pouč ma o svojich chodníkoch. Veď ma vo svojej pravde a uč ma, lebo ty si Boh, moja spása, v teba dúfam celý deň (Ž 25).
Poslušný Ježiš, ďakujem ti za všetkých, ktorí ma vedú k tebe. Chcem, aby sme kráčali za tebou s radosťou. Oni aj ja.
|
|
|
Srdce Ježišovo – pre mňa stonajúce
|
|
|
Vypočujte si pieseň Púšť z nového CD s názvom Sloboda od nášho dlhoročného priateľa a člena tímu Otcovho srdca Michala Hrádockého:
|
|
|
“CD Sloboda vznikalo postupne ako ovocie premeny jedného srdca Otcovou láskou. S radosťou môžem povedať, že to srdce je moje, a s vďakou a bázňou tu zdieľam, čo mi On zjavil v modlitbe. Lebo služba v Otcovom srdci mi umožnila spočívať na Jeho srdci každý deň. A v tom je sloboda.”
Dostať sa k nemu viete TU.
|
|
|
|
