ÚVOD k biblickým zamysleniam formou LECTIO DIVINA
ARCHÍV biblických zamyslení na stránke UPECE ZA

Pozri v internetovom prehliadači

Kol 1, 1 – 8

Pavol, z Božej vôle apoštol Krista Ježiša, a brat Timotej tým svätým a veriacim bratom v Kristovi, čo sú v Kolosách: Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca. Vzdávame vďaky Bohu, Otcovi nášho Pána Ježiša Krista, vždy, keď sa za vás modlíme, lebo sme počuli o vašej viere v Krista Ježiša a o láske, akú máte k všetkým svätým, pre nádej, ktorú máte uloženú v nebi. Už ste o nej počuli v pravdivom slove evanjelia. Ono k vám prišlo a ako na celom svete prináša ovocie a rastie, tak aj u vás od toho dňa, keď ste počuli a spoznali Božiu milosť v pravde. Tak ste sa to naučili od nášho milovaného spolupracovníka Epafrasa. On namiesto nás verne slúži Kristovi; on nám rozprával aj o vašej láske v Duchu. 

Pavol pravdepodobne nikdy osobne neohlasoval evanjelium v Kolosách. Tamojšiu kresťanskú obec založil jeho spolupracovník Epafras a kresťania boli zväčša pohanského pôvodu. O stave obce sa dozvedel vo väzení práve od neho. Apoštol ho vyzdvihuje za jeho cennú misionársku prácu. List sa začína pozdravom a po ňom nasleduje slávnostná ďakovná modlitba Bohu za vieru, nádej a lásku.
 
„… lebo sme počuli o vašej viere… o láske… pre nádej“ (v. 4 – 5).

Zamyslime sa aj my nad týmito cnosťami a ďakujme za ne Bohu. 
Pôvodcom a dôvodom týchto cností je sám Boh. Preto ich voláme aj „božské“ cnosti. On nám ich vlieva do duše, aby sme boli schopní žiť vo vzťahu s Najsvätejšou Trojicou a konať ako Božie deti. Sú zárukou prítomnosti a pôsobenia Ducha Svätého v nás. 
Viera je čnosť, ktorou veríme v Boha a všetko, čo nám povedal a zjavil a čo nám svätá Cirkev predkladá veriť, pretože Boh je Pravda sama. Človek, ktorý verí, usiluje sa poznať, milovať a plniť Božiu vôľu.
Nádej je čnosť, ktorou túžime po nebeskom kráľovstve a po večnom živote ako po svojom šťastí. Pritom sa nespoliehame na svoje sily, ale na moc Ducha Svätého a svoju dôveru vkladáme do Kristových prisľúbení. Nádej chráni pred malomyseľnosťou i egoizmom, je oporou vo chvíľach opustenosti, rozširuje srdce.  
Láska je čnosť, ktorou milujeme Boha nadovšetko pre neho samého a svojho blížneho z lásky k Bohu ako seba samých. Nemáme stáť pred Bohom v strachu ako otroci ani ako najatí robotníci čakajúci svoj plat; ale ako synovia a dcéry, ktorí odpovedajú na lásku toho, ktorý ich miloval prvý. 
(Podľa Katechizmu Katolíckej cirkvi 1182n.)