Aj na iných miestach v „iste Kolosanom nájdeme povzbudenie k vďake: „A buďte vďační!“ (3, 15). „Vzdávajte vďaky Bohu Otcovi“ (3, 17). „Bdejte pri nej a vzdávajte vďaky!“(4, 2). Vzdávanie vďaky je pre nás jasnou Božou vôľou. Božie slovo nás učí: „Pri všetkom vzdávajte vďaky, lebo to je Božia vôľa v Kristovi Ježišovi pre vás!“ (1 Sol 5, 18). Ak sa niekedy nevieme rozhodnúť, ak nevieme, čo je správne, zostaňme chvíľu v ďakovaní, čiže v Božej vôli, a to nám môže odkryť správne rozhodnutie – Božiu vôľu pre nasledujúci krok. „Každá udalosť a každá potreba sa môžu stať predmetom vzdávania vďaky. Vzdávanie vďaky charakterizuje modlitbu Cirkvi“ (KKC 2637 – 2638). Naučme sa denne ďakovať Bohu za úplne bežné veci. Za „samozrejmosti“, ako sú jedlo a odev, voda, vzduch, ľudia, telefón… Aspoň za pätnásť vecí alebo aspoň päť minút – každý deň. Tak sa naše srdce stane vďačnejším. Ďakovanie odpútava srdce od daru a pripútava ho k Darcovi. Veď od neho máme všetko.
A nezabudnime ďakovať aj ľuďom. Vďačnosť v rodine vychováva k vďačnosti voči Bohu a tým upevňuje vieru; a učí nás nebrať všetko ako samozrejmosť.
|