Pri krste sa každý z nás stal skrze Ježišovo vzkriesenie novým stvorením, neslúžime hriechu, ktorý nás zotročuje, ale Kristovi, v ktorom sme slobodné Božie deti. (Je rozdiel byť otrokom hriechu a nemať inú možnosť a byť služobníkom Krista a hrešiť zo slabosti.) Už máme účasť na vzkriesení, aj keď jeho plnosť prijmeme až pri druhom príchode Krista.
Ak úprimne túžime slúžiť Kristovi a v našich srdciach ešte predsa „nežije“ všetko, čo by žiť malo, toto slovo je pre nás povzbudením a nádejou. Boh je mocný! On má moc to v nás vzkriesiť. Vierou v moc nášho Boha to môže ožiť. Prečo by Boh nevzkriesil našu lásku, obetavosť, pravdovravnosť, čestnosť, ochotu k službe, pokoru, poriadkumilovnosť, dochvíľnosť, zodpovednosť, cudnosť, vernosť… ak po tom túžime a veríme, že to Boh môže urobiť? Veď on sám hovorí: „I budete vedieť, že ja som Pán, keď vám pootváram hroby a povyvádzam vás z hrobov, ľud môj. Vložím do vás svojho ducha, že ožijete. A budete vedieť, že ja, Pán, som to riekol a splnil“ (Ez 37, 12n). Doprajme si teraz chvíľku ticha, aby sme objavili v sebe to, čo by malo žiť a je to v nás mŕtve. Predložme to mocnému Bohu, nech to vzkriesi.
|